Archívy kategórie: Uncategorized

Ayahuasca (Banisteriopsis caapi)

preložený výňatok z Buletínu z http://www.figu.org/ch/verein/periodika/sonder-bulletin/2017/nr-103

Ptaah

Ayahuasca› (Banisteriopsis caapi) je druh pnúcich rastlín z rodiny malpígiovitých porastov (Malpighiaceae). Z určitých častí rastlín, najmä zo stonky a listov, sa vyrába horký odvar. Taktiež sa z viacerých častí resp. hlavných súčastí rastliny Ayahuasca› vyrába halucinogénny nápoj, ktorý je používaný špeciálne indiánmi dažďového pralesa horného toku Amazonky. Liana sa rovnako ako nápoj tiež volá Ayahuasca› a zodpovedá várke rastliny ovplyvňujúcej myšlienky, pocity a psychiku. Indiáni dažďového pralesa používajú túto rastlinu na vyvolávanie duchov, pričom sú presvedčení, že samotné duše rastlín ich naučili variť psychoaktívny nápoj z častí liany Banisteriopsis caapi a z listov kra Chacruna. Všeobecne je táto rastlina doma v tropických zónach juhoamerického subkontinentu. ‹Ayahuasca›, toto pomenovanie vychádza z jazyka Quechua a znamená „liana duchov“. Vzhľad rastliny je rozličný, preto táto liana nie je známa len ako ‹Ayahuasca›, ale v každom regióne nesie iné meno: Banisteria caapi, Spruce ex Grisebach, Bani-steria quitensis, Niedenzu, Banisteriopsis inebrians, Morton a Banisteriopsis quitensis, (Niedenzu) Morton. Aj v rôznych krajinách sa táto rastlina nazýva inak, v Kolumbii: yagé, ayahuasca, yagé del monte, yagé sembrado; v Ekvádore: ayahuasca, natema, nepe; v Peru: ayahuasca, ayahuasca amarilla, purga-huasca, ciele ayahuasca, ayahuasca negra, shuri-fisopa; a v Brazílii: Caapí, yagé, cauupuri mariri, mão de onça, tiwaco-mariri. Aj pojmy ako Cappi, Natema, Dapa, Yagé (jahe), Yajé (jahe), Natem, Cipó, Daime alebo Hoasca Yage sú často používané. Várka tejto liany pôsobí psychadelicky, rovnako ako listy kávového kra Chacruna (Psychotria viridis) obsahujúce N,N-Dimetyltryptamín, ktorý je označovaný aj ako sviatosť duchov Amazonského pralesa. Popri samotnej liane je najdôležitejšou prísadou k známemu nápoju Amazónie aj Chacruna. Preto sú využívané kožené listy tropického kra, ktorý miluje vlhko a teplo, pričom časti týchto dvoch rastlín sa varia spoločne. Zatiaľ čo oddelene nemá ani Yagé ani Chacruna nijaký osobitý účinok, kombinácia týchto rastlín silno pôsobí na psychiku. Jedna várka obsahuje Harman alkaloidy, ktoré pôsobia ako inhibítory monoaminooxidázy a tak aktivujú látku N,N-Dimetyltryptamín (DMT). Príslušníci rôznych amazonských kmeňov používajú Ayahuasca pri rituálnych náboženských ceremóniách, aby sa uviedli do tranzu. Použitie je rozšírené v amazonskej Brazílii, Bolívii, v Orinocodelte vo Venezuele, v Peru a až po pobrežie Pacifiku v Kolumbii a Ekvádore. Okrem toho v 20. storočí vznikli v Brazílii rôzne Ayahuasca náboženstvá, ako napr. ‹União do Vegetal›, ‹Barquinha› a ‹Santo Daime›, ktoré sú obľúbené medzi strednou vrstvou v mestách, no medzitým sa rozšírili aj do zahraničia. Nábožné použitie nápoja alebo pôžitok z opojenia nie je zákonom garantovaný, ale 21.februára 2016 bol legalizovaný v USA rozhodnutím Najvyššieho súdu v súvislosti s procesom ‹Gonzales v. O Centro Espirita Beneficente Uniao do Vegetal›. Aj v Európe sa predáva psychadelicky účinný nápoj a obchoduje sa s ním aj na internete. V podstate môže vyvolať pozitívne aj negatívne zážitky a účinky, pričom jeho konzum určite ovplyvňuje psychická rovnováha. Vždy ide o návykovú drogu.

Odvar rastliny Ayahuasca je tiež považovaný za nápoj skutočnej reality a používajú ho liečitelia a šamani, ktorým nápoj umožňuje cestovať do sveta mýtov, aby sa spojil s duchmi, čo je samozrejme nezmysel, pretože Ayahuasca v skutočnosti len vyvoláva halucinácie. Svet rastlín Amazónie je obzvlášť rôznorodý, preto sa tu nachádzajú aj všelijaké psychoaktívne rastliny, ktoré sú často neškodné, ak sa nezmiešajú s inými rastlinami. Aj obe rastliny Yagé a Chacruna sú vlastne neškodné porasty, no keď sa spolu uvaria, stanú sa z nich halucinogény, ktoré silno ovplyvňujú myšlienky, pocity a psychiku.

Miešaním oboch častí oboch rastlín Yagé a Chacruna vzniká silná psychotropná látka, psychotropikum, resp. účinná látka obsiahnutá v zmesi, ktorá silno ovplyvňuje ľudskú psychiku a vyvoláva nekontrolovateľné halucinácie, ktoré sú poháňané halucinogénnymi predstavami, ako sú nábožné, sektárske alebo prírodné úkazy.

Tieto rastliny sa tiež označujú ako Rastliny svätých majstrov a sú používané pri rituáloch. Ayahuasca nápoj je teda kombinácia liany Ayahuasca a Chacruna a zároveň tranz odvar. Ayahuasca ceremónia spôsobuje psychadelickú transformáciu v celom ľudskom tele, pričom najsilnejšie pôsobí priamo v Amazónii, pretože tu sa varí hneď čerstvá. Pri požití týchto rastlín nevzniká žiadna spirituálna cesta ani rozšírenie vedomia, len halucinogénne a telesné účinky, ktoré spôsobujú závislosť, poškodenia vedomia a narušenie psychiky. V tele tak nevzniká vysoko kmitajúca energia, požitie rastlín len spôsobuje zahmlenie čistého myslenia a časom zničí vlastnú zodpovednosť a zdravé správanie, preto je nepochopiteľné, prečo táto droga bola legalizovaná v civilizovaných krajinách a prečo sa voľne predáva, keď by sa mohla spracovať na účinné antidepresívum.

Táto psychodroga je teda produkt z dvoch porastov dažďového pralesa, ktoré sa ľuďmi používajú na vyvolanie halucinácií a zmesi reality. Preto sa odporúča rozmyslieť si požitie drogy, pretože nie je neškodná, ale spôsobuje zmenu myšlienok, pocitov a psychiky, niekedy aj charakteru, osobnosti a správania.

Ak niekto dúfa, že požitím Ayahuasca odhalí tajomstvo života atď., mýli sa a preto vás varujeme, že sa neoslobodíte od starostí a problémov. Najmä ak je človek labilný, cele to vedie k veľmi rýchlym a ťažkých psychickým problémom a závislosti.

Inkovia nazývali túto Lianu vínna réva duší, ale aj bič mŕtvych. Tak fantasticky, ako znejú tieto pomenovania, pôsobia aj nádeje a početné legendy a povery, ktoré existujú o tajomnej liane a listoch Chacruna. Údajný zázračný odvar je preto nevhodný pre labilných ľudí a patrí medzi psychodrogy.

Billy

Doteraz bolo halucinogénna Ayahuasca podľa mojich informácií obľúbená najmä na New-Yorskej scéne a u hobby drogových turistov v Amazónii. Teraz sa ale táto droga rozšírila aj do Švajčiarska. Najmä vďaka šamanským rituálom, ktoré sa robia na oboch stranách hranice medzi nemeckými a francúzskymi kantónmi.

Svetový mier začína už v malom

„Svetový mier začína už v malom. Človek sa nikdy nemôže dopracovať k mieru na zemi, keď vo vlastnom dome a svojom okolí vedie „vojnu“. Najskôr musí nastoliť mier sám v sebe, potom so svojimi priateľmi, príbuznými a známymi, v zamestnaní i vo voľnom čase. Snaha o celosvetový mier musí vychádzať zdola a ďalej sa šíriť. To vyžaduje pospolitosť v malom, bez ohľadu na celosvetovú situáciu.“

Eduard „Billy“ Meier

Malé dievčatko

Bola to siedma cesta do vysnívaného rozprávkového sveta, keď ma čarokrásna víla z ružovočerveného krištáľa napochytre priniesla do Moskvy v studenom Rusku. Tu žila jedna žena, ktorá mala jedinú dcéru a k tej veľmi priľnula, pretože ju mala nekonečne rada. Dcérka ale bola veľmi malá a bledá a trochu iná ako ostatné deti. Volala sa Nataša, malé dievča, ktoré ľúbil aj jej otec. A otec a mama ľúbili Natašu, malé dievča preto, že to bolo ľúbezné a milé dievča. Avšak malé dievčatko malo jednu chybu, ktorá jeho rodičov veľmi trápila, Nataša mala totiž jednu nohu krivú – mala konskú nohu. Tak sa stávalo, keď išla mama s malým dievčatkom na vychádzku, že sa ľudia často pristavovali a prizerali sa dieťaťu a šepkali si rozličné veci. Keď sa potom malé dievča pýtalo svojej mamy, prečo sa na ňu ľudia tak zvláštne pozerajú a šuškajú si medzi sebou, odvetila mama zakaždým, že to je asi preto, že je taká veselá, alebo že má veľmi pekné šaty, pretože nedokázala svojej milej dcérenke ublížiť a povedať, že to bola ich vlastná hlúposť, ktorá ich nútila čumieť na dievča, pretože malo konskú nohu. Po maminej odpovedi sa ale malé dievčatko zakaždým upokojilo. Zakaždým, keď prišli obe domov, vzala mama svoju dcérenku do náručia, vybozkávala ju a hladkala ju znova a znova a takto sa jej prihovorila: „Ach, moje sladké srdiečko, čo len s tebou bude, keď tu ja raz nebudem?“ A mama to hovorila, pretože mala tušenie, že čoskoro umrie… A potom jej ďalej často hovorila: „Určite sa znovu stretneme, aj keď raz umriem….“

Po nejakom čase mama zrazu ochorela a žiaden lekár, žiaden liek jej nedokázal pomôcť. V siedmy deň zomrela na svoju ťažkú chorobu a tak sa jej tušenie splnilo. Otec malého dievčaťa, zúfalý zo smrti svojej ženy, sa vrhol na ňu a chcel s ňou byť pochovaný za každú cenu, pretože ju veľmi miloval. Jeho rodina a priatelia ho ale utešovali a dohovárali mu, a tak v sebe nechal doznieť smútok a po roku si našiel inú ženu – veľmi bohatú a peknú, avšak aj veľmi zlú, pretože malé dievča nemala vôbec rada.
Odkedy umrela milá mama dievčaťa, sedávalo malé dievčatko Nataša celý čas, každý deň od svitu do mrku v izbietke na podokenici; pretože nebolo nikoho, kto by s ňou šiel von. Otec to aj chcel urobiť, ale nemohol, pretože musel predsa pracovať, aby zarobil peniaze. Tak sa stalo, že v tomto roku pobledlo dievča ešte viac, ako už beztak bolo, pretože mu v dôsledku nekonečného sedenia v izbe, chýbalo slnko, ktoré sa mu predtým, počas denných vychádzok s jeho milou mamou, teplo usmievalo do tváre. A dievčatko v poslednom roku ani nenarástlo, pretože od žiaľu a zármutku z maminej smrti sotva niečo jedlo.

Keď teda po roku prišla do domu nová mama, macocha, pomyslelo si, že teraz bude zase všetko dobre, a že sa bude môcť opäť chodiť prechádzať pred mesto po pekných cestách so všetkými tými nádherne voňajúcimi a kvitnúcimi kríkmi a kvetmi vo veselých a teplých slnečných lúčoch, pretože bývali vo veľkom betónovom a pustom meste Moskva, kde nekvitnú ani kvety ani kríky. V meste s veľkými a malými a úzkymi ulicami, do ktorých iba zriedka zasvietilo slnko a keď človek sedával na podobločnici pod oknom, potom mohol vidieť iba maličký kúsoček modrej oblohy, práve taký veľký ako malilinká vreckovka a okrem toho tu nebolo počuť spievať žiadne vtáky….
Nová mama, macocha, chodievala von každý deň, avšak o malé dievčatko, Natašu, sa nestarala. Chodievala von predpoludním a popoludní a vždy si obliekla iné pekné šaty, oveľa krajšie ako kedy mala jej stará a dobrá mama. Malé dievča ale muselo stále ostať doma a nikdy si nesmelo vyjsť s novou mamou. To ale malé dievča veľmi trápilo, až raz pozbieralo všetku odvahu a jedného dňa poprosilo úpenlivo novú mamu, či by ho vzala von na vychádzku. Avšak macocha sa veľmi nahnevala a nadala mu do faganov, jeho prosbu zamietla a povedala: „Čo si ty o sebe myslíš, kto si. Nevyzeráš bohvieako, čo by si ľudia pomysleli, keby ma s tebou uvideli? Si úplne znetvorená s tvojou škaredou konskou nohou, čo ľudí ľaká a straší, preto sa deti s konskou nohou nechodia prechádzať a ostávajú stále doma. Keď však ale chceš ísť bezpodmienečne von, môžeš ísť, ale sama. Avšak neponevieraj sa iba tak, pretože to si nemôžeme dovoliť. Keď už teda chceš ísť na ulicu, mala by si aj pracovať a zarábať si na svoj vlastný chlieb, pretože inak si iba darmožráč, ktorý odjedá z môjho chleba a chleba môjho muža. Si daromnica, ako tu takto u nás žiješ. V šiestich rokoch, ktoré máš, by si si na svoj chlieb mohla zarobiť aj sama. Vezmi si rubeľ, ktorý ti darovala tvoja mama a zaobstaraj si vo fabrike na veľkom námestí triesky, ktoré potom môžeš predávať na ulici. Takto si zarobíš peniaze a máš sa z čoho živiť. Toto ti do budúcna prikazujem a beda ti, keď to nesplníš, potom ťa vymlátim. Toto povedala zlá macocha a odišla z domu.
Malé dievča celkom stíchlo a zosmutnelo, postavilo sa na stoličku a obzeralo sa v zrkadle od hora až dole, a skutočne malo jednu veľmi veľkú konskú nohu. Potom si smutne sadlo na pod- obločnicu pod okno a pozeralo na rušnú ulicu, kde sa prechádzali ľudia v pekných šatách, pričom smutne myslelo na svoju starú, milú a dobrú mamu, ktorá ho vzala každý deň von a mala ho tak rada. A myslelo na to, čo mu milá stará mama povedala, že sa znovu uvidia, keď raz zomrie. Avšak potom si dievča znovu spomenulo na svoju konskú nohu, ktorú predtým uvidelo a pozorovalo v zrkadle a pýtalo sa samej seba, čo to asi je, pretože si nevedelo predstaviť, že to je iba škaredý výrastok na nohe. Pritom si ale pomyslelo na škaredé slová a hrozby nevlastnej mamy, ktorá sa jej vyhrážala bitkou, keď si nebude sama zarábať na chlieb tak, že bude predávať triesky, ktoré, to malé dievča Nataša vedelo, sa štiepu z borovicového dreva plného živice. Tieto malé triesky sa potom na jednom konci zapálili a slúžili na rozkúrenie v sporákoch na varenie, v peciach a na otvorený oheň, pretože tieto triesky horeli oveľa dlhšie a produkovali oveľa viac tepla ako papier, alebo iný materiál, ktorý sa používa na robenie ohňa. Nataša vedela dokonca aj to, že veľmi veľké štiepky z borovicového dreva sa používali ako fakle, pretože dobre svietili a vietor ich iba ťažko uhasil.
Malé dievča sa teda vydalo na cestu, šlo k veľkému námestiu, vo fabrike kúpilo triesky za rubeľ, ktorý zdedilo od svojej milej staručkej mamy, a ktorý si doteraz strážilo ako oko v hlave. Potom šlo na ulicu a začalo so svojou ťažkou prácou, ako mu prikázala jej zlá macocha.
Leto uplynulo a prišla studená zima. Malé dievča pobledlo ešte viac. Bola príšerná zima a husto snežilo. V jeden treskúci studený zimný deň, keď už prichádzal večer a bola už skoro tma, na ulicu vyšlo malé dievča Nataša s odhalenou hlavou a bosými nohami. Teda malo papuče, keď odchádzalo z domu, avšak tieto nestáli za nič, pretože mu boli príliš veľké, boli to totiž staré papuče od macochy, ktoré vyhodila, a ktoré malé dievča našlo medzi odpadkami. Zlá macocha mu totiž nedala ani šaty ani topánky a otca mala táto zlá žena tak veľmi vo svojej moci, že si netrúfol zakročiť proti tomuto jej počínaniu. Samozrejme, malé dievča stratilo priveľké papuče v hlbokom snehu na ulici, totiž preto, že sa muselo vyhnúť dvom koňom ťahajúcim sane, ktoré rýchlo precválali okolo neho. Jedna papuča uviazla v ráme uháňajúcich saní a druhu si uchmatol túlavý pes a utiekol s ňou.
A tak šlo malé dievča ďalej s bosými nohami a tie malo od zimy už celé modré. Vo svojej starej roztrhanej zástere nieslo veľké množstvo triesok a v rukách ich malo tiež plnú škatuľu. Už veľa hodín, od skorého rána behalo po uliciach, avšak za celý dlhý deň od neho nikto nič nekúpil. A nikto mu nepodaroval ani jednu jedinú malú mincu. Potkýnalo sa, trasúc sa od zimy a hladu po uliciach, ponúkajúc obraz biedy a utrpenia, nad ktorým sa však nikto nepozastavoval, hoci práve dnes bol ten veľmi ospevovaný deň lásky, o ktorom ľudia tak veľa rozprávajú – boli Vianoce. Avšak nikoho to netrápilo – ani pre ospevovanú lásku medzi ľuďmi na Zemi a ani pre to trasúce sa, od zimy napoly omámené, malé dievča. Nevšímavo šli všetci ľudia okolo neho a okrikovali ho, keď im ponúklo na predaj svoje triesky.
Ach, akí suroví, krutí a necitliví boli títo ľudia, hoci boli kresťania, a pokladali sa za nich, pretože to bolo v tých časoch, keď mali v Rusku ešte celkom veľké a pekné kostoly. A práve vo viacerých týchto kostoloch bolo to malé dievča dnes niekoľkokrát, chcelo sa tu iba ohriať, pretože kostoly boli dobre vykurované a chcelo tu predať svoje triesky. Avšak dostalo sa mu iba nadávok a zlých slov, že v kostole sa nič nepredáva, pretože to je chrám boží a nie obchodný dom a že v takých špinavých a dotrhaných šatách sa nesmie do kostola ani vstupovať a ani sa tu nesmie žobrať. A malé dievča bolo vyhnané zo všetkých kostolov – vykázané, alebo s nadávkami a údermi odohnané. A tak sa ani niet čomu čudovať, že sa malé dievča Nataša pýtalo, aká veľká a pre koho je láska a láska k blížnemu, s ktorou sa tak vystatovali všetci kresťania na svete.
Padajúce snehové vločky pomaly pokrývali dlhé, blonďavé vlasy malej Nataše, ktoré sa vinuli v pekných kučerách okolo jej hlavy a padali jej na krk – na to však malé dievča nemyslelo, pretože jeho myšlienky boli plné smútku a bolesti. Napriek tomu ale vnímalo, že  vo všetkých oknách bolo svetlo – teplé, mäkké svetlo, ktoré sľubovalo bezpečie, ktoré však dievča nemohlo dostať. Svetlá sa ligotali a ožarovali snehové vločky, ktoré sa vo svojom zamatovom páde prefrngli okolo lámp, aby spadli na ulicu, zatiaľ čo všade dookola to nádherne voňalo za pečenou husacinou a veľa inými dobrými vecami, o ktorých mohlo malé dievča iba snívať, odkedy bola jeho milá mama mŕtva. A prirodzene, že to v tento večer zovšadiaľ tak dobre voňalo, pretože to bol vianočný večer – sviatok lásky, počas ktorého si kresťania odovzdávajú dôkazy lásky, s mnohými darčekmi a tak….
Áno, na to smutne myslelo malé dievča Nataša….
Nataša si unavene sadla na odtokovú rúru do tmavého kúta medzi dvoma starými domami a trasúc sa od zimy sa schúlila do klbka. Jej malé a do modra premrznuté nohy si natiahla, avšak už jej na ne nebola zima. Chlad sa jej tak zažral do jej malých nôh, že v nich už nič necítila. Domov, tak dumala Nataša, už viac ísť nechcela, pretože dnes nepredala ani jednu jedinú triesku a nezarobila ani najmenšiu mincu. To jej privodí, to vedelo malé dievča presne, iba bitku zlej macochy. Okrem toho bola jej komora na metly, ktorú jej macocha zriadila ako izbu, rovnako mrazivá, takže jej už bolo jedno, či mrzne tu alebo doma. To už nebol jej domov. V komore na metly mala síce strechu nad sebou, cez tú ale fúkal vietor a padal dážď a sneh. Malé dievča síce zapchalo najväčšie štrbiny so starými handrami a slamou, avšak čo by tam robilo? Tu na ulici mu bolo rovnako „dobre.“
Od zimy mu už skoro úplne stuhli ruky. Priniesla by snáď horiaca trieska trochu úľavy a tepla? Ach, čo len má urobiť? Snáď by mu jedna horiaca trieska urobila dobre? Keby vytiahlo iba jednu jedinú zo škatule, zapálilo ju zápalkou, aby si na nej ohrialo svoje skrehnuté a studené prsty? Áno, dievča vytiahlo jednu triesku a – škrt a už horela. Och, hneď pocítilo, ako horí a svieti. Bolo to teplé, malé svetielko, malý plamienok – nádherné malé a teplé svetielko, nad ktorým držalo svoje malé ruky. Dievčaťu sa zrazu zazdalo, akoby sedelo pred teplou  železnou pecou, práve takou, aká stála doma v izbe, pri ktorej sa však už nesmelo ohriať, odkedy sa k ním do domu nasťahovala zlá macocha. Aha, teraz uvidelo vyleštené mosadzné nohy pece a tiež veselé obrázky, ktoré zdobili mosadzný poklop, na ktorom sa piekli veselo sa škvariace jablká. Och, aké pekné to bolo. Oheň horel tak dôverne a útulne a hrial tak nádherne pekne. Malé dievča natiahlo svoje studené  nohy, aby si ich mohlo ohriať na tej peknej a teplej peci – avšak plamienok z triesky v jeho rukách zrazu zhasol. Pec zmizla do nenávratna a malé dievča malo vo svojich rukách iba zvyšky zhorenej triesky, ktoré ho už vôbec nemohli ohriať.
Malé dievča zapálilo druhú triesku a tá hlasno vzplanula, a na mieste, kde jej svetlo dopadlo na červenohnedý múr domu, sa múr premenil na jemný, vejúci závoj. Cez tento mohla Nataša nahliadnuť do izby, ktorá ležala oproti. Ach, aké pekné to všetko bolo, na stole bol rozprestretý biely kvetovaný obrus a na ňom stál porcelánový riad, trblietajúci sa všetkými farbami, vedľa neho sa parilo z dochrumkava upečenej vianočnej husi, naplnenej sušenými jablkami, brusnicami a slivkami. Ach, a čo bolo ešte krajšie, zrazu tá hus zoskočila zo stola dole, za ňou spadli vidlička a nôž, ktoré sa hneď zapichli pod krídla. Potom sa táto upečená a nádherne voňajúca hus blížila kolísavou chôdzou k úbohému malému dievčaťu Nataši, aby si z nej odjedlo. Tu zhasla aj druhá trieska a ostal iba studený, ľadom potiahnutý, vlhký, červenohnedý múr domu.
A malé dievča opäť zapálilo novú triesku a zrazu sedelo pod najkrajším vianočným stromčekom, aký kedy videlo. Skutočne, vyzeral ešte oveľa väčší a viac ozdobený, ako ten, ktorý videlo neskoro popoludní v kostole o dve ulice nižšie, keď sa tam chcelo ohriať, avšak kňaz a niekoľkí veriaci ho vyhnali, pretože práve slávili svoj kresťanský sviatok …
Tisíce a tisíce sviečok svietilo teraz na vianočnom stromčeku, ktorý malo malé dievča teraz iba samo pre seba. Skutočne, na zelených konároch stromu svietili tisíce mnohofarebných svetiel a Nataša zrazu uvidela nádherné farebné obrazy, ktoré sa tiahli okolo nej a v ktorých horeli vianočné svetlá. A tu zhasla aj táto trieska. Avšak Nataša videla aj naďalej vianočné svetlá, ktoré stúpali vyššie a vyššie – vysoko hore, do neba a ktoré sa tam usadili ako žiariace hviezdy, zatiaľ čo však jedna z nich začala zrazu padať a so žiariacim chvostom sa približovala k Zemi ako lietavica.
„Ach, teraz niekto umiera,“ povzdychla si Nataša, pretože si spomenula na slová svojej milej mamy, ktorá už bola mŕtva a ktorú tak veľmi ľúbila a ktorá jej rozprávala, že padajúca hviezda znamená, že nejaký človek opúšťa pozemský život, zomiera a odchádza do ríše víl.
A malé dievča znovu zapálilo triesku, a znovu osvetlilo červenohnedý múr, ktorý sa premenil na priezračný závoj z hmly. A v tejto ružovočervenej žiari stála zrazu pred ním jeho milá staručká mama, úplne jasne a zreteľne a taká milá, láskavá a jemná ako rusalka v ríši rusaliek.
„Ach, mama, milovaná mama,“ zvolalo malé dievča Nataša. „Ach mama, vezmi ma k sebe. Som tu tak veľmi sama a smutná. Och, vezmi ma so sebou, skôr, ako zhasne táto trieska, pretože ináč odídeš bezo mňa. Vezmi ma so sebou do ríše rusaliek, milovaná mama, skôr, ako zhasne táto trieska a ty zmizneš ako teplá pec a prekrásny vianočný stromček a vianočná hus. Prosím, prosím, milá mama, vezmi ma so sebou. Malé dievča rýchlo zapálilo všetky triesky, ktoré boli ešte v škatuli, pretože takto chcelo zadržať svoju milovanú mamu. A skutočne – triesky zažiarili takou žiarou, že okolo malého dievčaťa bolo svetlo ako na pravé poludnie v lete, keď stojí slnko najvyššie na oblohe a svieti najjasnejšie. A ešte nikdy sa malému dievčaťu nezdala mama krajšia ako práve teraz v tomto okamihu, keď stála v tom nádhernom svetle a láskyplne naťahovala ruky k Nataši a hovorila: „Poď, dieťa moje, poď. Poď ku mne a ostaň – ostaneme už navždy spolu. Poď, poď moje srdiečko, poď ku mne.“ Potom vzala mama malé dievča do náručia, a obe plakali od šťastia. Ako tak ale spolu plakali, prišla kráľovná rusaliek a povedala Nataši, že smie ísť spolu so svojou mamou do ríše rusaliek. Dievča sa nesmelo opýtalo, či do ríše rusaliek smú ísť aj malé dievčatá s konskou nohou, pretože macocha povedala, že ľudia sa neradi pozerajú na deti s konskou nohou. Vôbec si nevedelo predstaviť, že by to v ríši rusaliek mohlo byť inak, že tu je všetko milé, pekné a príjemné.
Rusalka však odvetila: „Moje milé dieťa, ty už nemáš konskú nohu. Už ju vôbec nemáš. Len sa pozri na seba….“ A so svojou čarovnou paličkou sa dotkla konskej nohy malého dievčaťa. A čo sa namiesto toho zjavilo na jej chrbte? Dve prekrásne, priezračné a jemne zdobené krídla. Malé dievča ich rýchlo rozprestrelo a uletelo s jasotom v sprievode svojej milej mamy a rusalky preč, vysoko k žiarivému a trblietavému slnečnému jasu, vysoko do azúrovo modrej oblohy, v ústrety teplému slnku, práve tak, akoby malo od nepamäti krídla a lietalo, čo mu pamäť siaha – ako milá malá rusalka z prekrásnej krajiny rusaliek….
V kúte medzi dvomi červenohnedými domami, na obrubníku jednej ulice v Moskve, opreté o múr, sedelo v treskúcom mraze zavčas rána úbohé malé dievča Nataša s očarujúcimi červenými lícami a so šťastným úsmevom na ústach – zamrzlo a zomrelo počas vianočného večera. Avšak v tento vianočný deň zažiarilo slnko na malú mŕtvolku Natašu, na malé, úbohé dievča z Moskvy. Stuhnuté na kosť tu sedelo dieťa so svojimi trieskami v starej roztrhanej zástere s plným náručím triesok a prázdnou škatuľou, ktorá  ležala vedľa  natiahnutej ruky malého dievčaťa. „Určite sa malé úbohé dieťa chcelo zahriať s trieskami,“ hovorili ľudia ráno, keď našli mŕtve malé dievča, ešte naplnení kresťanskou láskou a láskou, ktorú večer predtým darovali svojim priateľom, známym a príbuzným, zatiaľ čo vonku vládol ľadový chlad a padal sneh, zatiaľ čo sa vonku na ulici stala z malého dievčaťa rusalka…

Ružovočervený krištáľ

Zničenie životného prostredia ako dôsledok preľudnenia.

Do roku 2030 bude amazonských dažďových pralesov zničených až 60%.

Pralesy v Ázii sú už dnes zničené tri štvrtiny.

V Afrike je nedotknutých iba 8% pralesov.

Ročne sa zničí 125 tisíc km2 pralesov (rozloha českej a slovenskej republiky).

To má prirodzene ničivé následky pre prírodu, flóru a faunu, tiež pre klímu a obsah kyslíku v atmosfére, ktorý je pre všetky životné formy na Zemi životne dôležitý. Skutočnosťou totiž je, že tropické dažďové pralesy produkujú 40% celkového kyslíku.

Pokiaľ dohromady uvážime emisie CO2 v súvislosti s budúcim odlesňovaním trópov, potom je nutné k roku 2100 počítať so 100 až 130 miliardami ton emisií CO2.

Ročne zmizne zhruba 50 000 (50 tisíc) druhov čeľadí a tried obojživelníkov, rastlín, zvierat, hmyzu, plazov, chrobákov, vodných živočíchov, a inej zveriny všetkého druhu. Ak to pôjde tak ďalej, je možné , že do roku 2100 vyhynie cca 30% obojživelníkov, 24% cicavcov a 12% vtákov.

Ak nebude zastavené prekračovanie limitov lovu rýb, tak najneskôr v roku 2050 nebude možné už žiadne komerčné rybárstvo, pretože moria a všetky vodstva budú úplne bez rýb. Ak to zájde až tak ďaleko, potom to znamená, že viac ako 1,5 miliardy ľudí bude pripravených o svoj jediný zdroj proteínov, na ktorých sú závislí celý život. Ostatní ľudia už nebudú mať žiadnu možnosť použiť ryby a morské a vodné živočíchy ako zdroj výživy.

Emisie CO2 neustále stúpajú vo vzťahu k rastu preľudnenia, ktoré ročne činí prírastok zhruba 100 miliónov ľudí. Keďže protiopatrenia – zníženie rastu obyvateľstva vo forme celosvetovej a štátmi kontrolovanej regulácie pôrodnosti – sa nedejú, budú emisie CO2 ďalej drasticky stúpať a behom ďalších 15 rokov sa asi zdvojnásobia, pretože zvyšujúca sa spotreba energie bude donekonečna stúpať, primerane rastu obyvateľstva, pretože stále viac ľudí bude potrebovať stále väčšie množstvo energie.

Napríklad Čína a India sa spolu blížia k 3 miliardám a hospodárske nároky na energie sú obrovské.

Pretože oceány sú uvoľneným CO2 tak nasýtené, môžu prijímať stále menej oxidu uhličitého a tak je stále viac CO2 uvoľňovaného do atmosféry.

Mohutne stúpajúce emisie oxidu uhličitého nesú vinu na celosvetovom zvyšovaní teplôt, ktoré môže podľa situácie do roku 2100 činiť 6 či dokonca 8 stupňov. Každým stupňom oteplenia atmosféry sa zvyšuje výskyt tropických cyklónov až o 35%.

Keď otepľovanie klímy bude pokračovať ako doposiaľ – teda kvôli zvrátenostiam v každom ohľade, ktoré sa objavujú ako následky preľudnenia – tak za 25 rokov by mohla byť letná Arktída úplne bez ľadu.

Klimatické zmeny a topenie ľadu spôsobuje zvyšovanie morských hladín v súčasnosti o cca 4,5mm ročne. Do roku 2100 stúpnutie morskej hladiny sa bude počítať v metroch, keďže rýchlosť zvyšovania hladiny stúpa exponenciálne.

Keď stúpnu celosvetové morské hladiny už len o pol metra, budú ohrozené mestá na pobrežiach zahŕňajúc okolo 140 miliónov ľudí. Napríklad veľká časť z 1200 maledivkých ostrovov sa stane neobývateľných. Najvyšší pahorok týchto ostrovov stojí 2,4 metra nad morom a keď hladina stúpne ešte viac, môžu byť zaplavené všetky.

Podľa toho ako sa vyvinie ďalšie ničenie prírody, fauny a flóry a zmena klímy, v dôsledku ďalšieho nesmierneho nárastu a zvrátených opatrení preľudnenia, tak do roku 2100 sa musí počítať so zvýšením priemerných ročných teplôt o 4 alebo dokonca o 7 stupňov.

Topenie himalájskych ľadovcov, ktoré v budúcnosti hrozí, sa stane katastrofou pre viac ako jeden a pól miliardy ľudí, kvôli nedostatku vody. Ak prídu veľké suchá, tak len v Indii bude ďalšia existencia už teraz skromného hospodárstva obrovským problémom, čím bude bezprostredne postihnutých okolo 65-75% obyvateľstva. Poľnohospodárske oblasti vyschnú a spustnú, alebo sa ďalej rozšíria už pusté oblasti, tiež v severnej Číne a tiež v iných zemiach. A tak doženú budúce suchá, ničivé záplavy a všemožné nečasy a zemetrasenia, mnoho afrických, stredoázijských a juhoázijských zemí k rozpadu štátu. Za 35-50 rokov sa bude jednať o 300-350 miliónov uprchlíkov, ktorí v dôsledku klimatických zmien a ich katastrofálnych následkov, ako aj v dôsledku negatívnych a problematických politických, vojenských, náboženských a teroristických nepokojov a machinácií, opustia svoje domovy.

Je potrebné presadiť kontrolované celosvetové zastavenie pôrodnosti a zavedenie celosvetovej kontroly pôrodnosti, aby sa rýchlo obmedzilo preľudnenie a aby sa príroda a jej flóra, fauna a klíma mohli opäť zotaviť zo všetkých zničení, ktoré vznikli zvrátenými machináciami preľudnenia. Už nie je čas na to, aby sa mohli schvaľovať apatické, idiotské, márne a neužitočné medzinárodné zmluvy na ochranu klímy, pretože teraz sú potrebné rozum a pochopenie a rozhodné, drastické, jasné, užitočné a hodnotné činy, aby bolo ešte nakoniec predsa len zabránené do budúcna hroziacej tragédii pozemského ľudstva.

V minulosti boli prirodzene teplotné éry s vyššími celosvetovými priemernými teplotami ako napríklad v dobách Rímskej ríše a stredoveku. Tiež pred 6 až 7 tisícmi rokmi prebiehalo teplé obdobie, kde Arktída bola z väčšej časti bez ľadu. V dobách dinosaurov bol podiel oxidu uhličitého 4 až 6 krát väčší ako dnes, čo malo tiež účinok na rastlinný svet, ktorý vykazoval obrovský nárast.

Avšak tie teplé éry z minulosti, nemôžu byť v žiadnom prípade porovnávané z dnešnými, pretože dnešné klimatické zmeny spôsobuje hlavne človek a v tých časoch žilo na Zemi iba „zopár“ ľudí.

Zdroj: http://cz.figu.org/files/downloads/FIGU%20ohledne%20PRELIDNENI%202.pdf
http://cz.figu.org

Vitamín C prevyšuje očkovacie látky

Epoch Times 22. Februára 2016 aktualizované: 7. júla 2016 21:34

Myšlienka „Zázračnej zbrane“, ktorá vylieči ľudstvo z viacerých chorôb, je už dlho snom pacientov aj doktorov. Aké by to bolo, keby takáto zbraň nemala prísť vo forme najnovších riskantných očkovaní, ale vo forme vitamínového doplnku?

Vitamín C, užívaný intravenózne alebo orálne, rozpína svoju silu.
Myšlienka „Zázračnej zbrane“, ktorá vylieči ľudstvo z viacerých chorôb, je už dlho snom pacientov a  doktorov. Aké by to bolo, keby takáto zbraň nemala prísť vo forme najnovších riskantných očkovaní, ale vo forme vitamínového doplnku?

To je presný výsledok skúšky výhod vitamínu C, ktoré objavil vo svojej práci Dr. Frederick Klenner.

Školská medicína odmieta prijatie dokázanej medicínskej pravdy

Tvrdenia doktora Klennera o vitamíne C a jeho neuveriteľných schopnostiach vyliečiť všetko od kiahní cez sklerózu multiplex až po reakciu na uštipnutie jedovatého hada, môžete nájsť v časopisoch a iných výtlačkoch, ktoré vydával po dobu viac než tri desaťročia.

Jeho zdokumentované príbehy úspechu právom letia do tváre konvenčnej medicíny, ktorá vyžaduje riskantné (invazívne) medicínske procedúry, napr. očkovanie proti osýpkam, mumpsu a rubeole.

Na základe dlhoročných štúdií doktora Klennera vychádza najavo, že vitamín C pôsobí ako proti infekčný, redukčný, antikoagulačný, oxidačný a antihistamínový prostriedok. Pozrime sa na niektoré výhody vitamínu C v medicínskych výskumoch doktora Klennera.

Obrna sa dá vyliečiť vitamínom C

Kým pred ním iní len teoretizovali o tom, že vitamín C môže hrať rolu pri zmenšení príznakov obrny, doktor Klenner bol prvým, kto dal pacientom s  obrnou vitamín C v dávkach desať tisícok miligramov – každý deň.

Zatiaľ čo Dr. Klenner prezentoval poučenie o svojich poznatkoch o vitamíne C a  obrne v roku 1949 na ročnom stretnutí American Medical Association, novorodenci, deti a dospelí boli naďalej mrzačení a zabíjaní týmto vírusom, kým ostatní v medicínskych kruhoch neprikladali jeho objavom veľa pozornosti.

Klenner odporúčal podávanie vitamínu C intravenózne, poukazoval ale aj na to, že aj intramuskulárna metóda môže byť uspokojivá. Podával aspoň 350mg na jeden kg váhy – dávka rovná 25000 až 30000mg pre jedného dospelého.

Podľa Dr. Klennera vyliečila askorbová procedúra každý prípad 60 pacientov s obrnou pod jeho dohľadom. Nikto nebol paralyzovaný a všetci sa mali tri dni po procedúre znovu dobre. Aj vtedy oznámil Dr. Klenner jeho poznatky, tentokrát v Southern-Medicine-and-Surgery-Journal. Opäť len málokto z medicínskych kruhov si to všimol.

Vitamín C vykazuje vynikajúce výsledky pri pásovom opare

Úspech Dr. Klennera nasadením vitamínu C pre porazenie radu infekcií a toxických votrelcov je úžasný, vrátane jeho publikovaných prác u ôsmich pacientov s pásovým oparom. Každej osobe bolo injekčne podané 2000 až 3000mg vitamínu C každých 12 hodín a k tomu podaných 1000mg ovocnej šťavy orálne každé dve hodiny.

Siedmi z ôsmich pacientov oznámili úplný ústup pásového oparu spojeného z bolesťami v priebehu 2 dvoch hodín od užitia prvej injekcie vitamínu C. Dokopy dostali pacienti 5-7 injekcií vitamínu C. Pľuzgiere, ktoré vznikli v spojení s vírusom, sa vyliečili rýchlejšie a úplne zmizli do prvých 72 hodín.

Pozorovania Dr. Klennera sú podporené výsledkami iných výskumníkov, tak predtým, ako aj po tom, čo publikoval svoju prácu. Jedna skoršia štúdia informovala o úspechu pri 14 pacientoch s pásovým oparom, ktorý dostávali injekcie vitamínu C. V jednej správe z roku 1950 pásový opar zmizol úplne u úžasných 327 z 327 pacientov – len 72 hodín po obdržaní injekcie vitamínu C.

Môže vitamín C pomôcť pri iných vírusoch?

Práca Dr. Klennera neskončila pri pásovom opare alebo obrne. Dlhý zoznam chorôb vrátane zápalu pľúc, hepatitídy, osýpok, mumpsu, záškrtu a chrípky bol vyliečený použitím vitamínu C.

Kľúčom k účinnosti vitamínu C je jeho použitie v správnom množstve po dostatočne dlhú dobu. Zatiaľ čo niektoré chronické vírusové podmienky nemôžu byť vyriešené hneď, výskum musí identifikovať ešte jeden akútny vírusový stav, ktorý sa nedá rýchlo potlačiť vitamínom C – je to inak aj u pacientov s ťažkým poškodením tkanív a u tých, ktorí sú blízko smrti.

Napríklad pri pacientoch s pneumóniou Dr. Klenner odporúčal aspoň 1000mg vitamínu C intravenózne každých 6 až 12 hodín pre ľahké prípady, pre deti 500 mg. Väčšina pacientov ukázala úplné klinické a röntgenom potvrdené vyliečenie sa z choroby len po troch až siedmich injekciách.

Výhody vitamínu C môžu byť vidno aj pri pacientoch s vírusovou hepatitídou. Pacienti mohli opäť vykonávať obyčajné aktivity len po dvoch až štyroch dňoch po tom, čo dostali 500 až 700mg na jedno kg ich váhy orálne. Dávkovanie zodpovedá 30 gramom – každých 24 hodín – v pomarančovom džúse.

Toto je len pár príkladom z mnohých, keď Dr. Klenner a iní výskumníci použili vitamín C na vyliečenie pacientov z vírusových ochorení.

Ako sa človek sám chráni pred chorobami, keď si vybuduje celoživotnú imunitu

V jeho celoživotnej práci Dr. Klenner odporučil, aby sa ľudia nespoliehali na malú odporúčanú dennú dávku vitamínu C, či už sa liečia z choroby alebo sú na prvý pohľad zdraví. Také hodnoty sú zmysluplné len pri obrane pred akútnym skorbutom, nezaoberajú sa chronickým nedostatkom vitamínu C zníženého stresom, znečistením prostredia a infekčnými organizmami.

K liečebným procedúram pri chorobách nastavil Dr. Klenner jeho odporúčanú dennú dávku pre prevenciu na 10000 až 15000 mg/deň. Pre rodičov s deťmi odporučil prerátať dávku na základe ich veku, pričom 1 rok zodpovedá 1000 mg.

To znamená, že štvorročný dostane 4000mg/deň, deväťročný 9000mg za deň, so zvýšením na 10000 mg za deň pre staršie deti. Ale aj toto odporúčanie sa mohlo zmeniť. Dr. Klenner je citovaný, že inštruoval pacientov brať dostatok vitamínu C, aby zostali bez symptómov s očakávaním, že množstvo sa môže meniť.

Je hodné zmienky, že aj pri naozaj vysokých dávkach nevznikajú žiadne vedľajšie účinky. Ústup symptómov choroby vďaka vitamínu C môže pomôcť človeku vybudovať si celoživotnú imunitu, ktorú očkovacie látky (a veľa ďalších toxických liekov) nemôžu dosiahnuť.

Zázvor poráža chemoterapiu: 10.000-krát účinnejšie v boji proti rakovinovým bunkám

V telách onkologických pacientov sa bojuje. Voľné radikály hučia ako ohnivé vojny. Americkí vedci si teraz všimli, že zázvor je 10.000-krát silnejší než chemoterapia.

Zázvor

Ak neprídu antioxidanty, u onkologických pacientov sa zapáli veľké bojové pole. Vedci Štátnej univerzity Georgia teraz zistili, že zázvor je vysokoúčinný protirakovinový prostriedok. V boji proti rakovinovým bunkám sa ukázal tento antioxidant ako 10.000-krát silnejší než chemoterapia.

Tumor prostaty u testovacích myší sa zmenšil o 56%

Mnohým chorobám predchádzajú zápaly, preto si vedci vzali pod lupu rastliny, ktoré sú bohaté na antioxidanty. Najprv chceli skúmať kurkumu a jej účinky na rôzne druhy rakoviny. Kurkuma bola úspešná. Potom si vedci pomysleli, že by to mohli skúsiť aj so zázvorom: Táto hľuza je príbuzná kurkume. Vedci Štátnej univerzity Georgia prevádzali rôzne pokusy. Použili zázvor na myši s rakovinou prostaty.

Čo zistili je ohromujúce. Tumory myší sa zmenšili o 56 percent, keď sa im podal 6-Shoagoal. Táto ostrá substancia pozostáva zo zázvoru, ktorý je usušený a uvarený. V porovnaní s chemoterapiou bol účinok 10.000-krát silnejší. To najlepšie ešte príde: Užitie zázvoru zachránilo pacientov pred smrťou.

Chemoterapia často bezmocná

To sa chemoterapii podarí len v obmedzenom rozsahu. Oveľa viac hovorí Dieter Hölzel z Kliniky Großhadern Univerzity Mníchov: „Čo sa týka prežitia pri metastázových karcinómoch v čreve, hrudi, pľúcach a prostate, za posledných 25 rokov nedošlo k pokroku.“ Tak informuje online portál „3e-zentrum.de. Pri chemoterapii je žijúce tkanivo bombardované chémiou, aby bunky odumreli. Často rakovina opäť vzplanie na inom mieste v tele.

Veľa chorôb sa podľa „NaturalNews“ dá skôr vyliečiť prírodnými prostriedkami. , obzvlášť ak sú podchytené v skorom štádiu. Často sa však mnohí držia chemickej liečby a tak všetko len zhoršujú. „Dlhé roky sme v onkológii mali katastrofické výsledky terapií. Dlho sme pacientov liečili chemickými látkami, chemoterapiami, ktoré nezabíjajú len rakovinové bunky, ale zaťažujú samotné telo. Pokroky boli len okrajové.“ potvrdzuje Pfundner, obchodný manažér Roche a svetový distribútor popredných onkologických medikamentov, v jednom rozhovore pre časopis „Die Welt“.

Kedy budú lekárske recepty s vysokoúčinnými prírodnými látkami?

Zázvor sa neukázal ako vysokoúčinný len voči rakovine, ale účinkoval aj pri 100 iných chorobách, napr. diabetes, osteoartritída alebo nevoľnosť po chemoterapii. Zázvor by mal človek skúsiť aj z iného dôvodu: Prakticky nemá žiadne vedľajšie účinky. Čínska medicína liečila pacientov už pred 2000 rokmi týmto spôsobom. Anglický spravodajský portál „NaturalNews“ sa pýta, kedy zase necháme samotné telo vyhrať tento boj. Portál si myslí, že to ešte chvíľu potrvá, kým nám lekári výživné látky predpíšu ako liečebný prostriedok.

7 rastlinných antibiotík, ktoré skutočne dobre fungujú

V posledných desaťročiach viedlo vzrastajúce užívanie antibiotík k pribudnutiu infekcií rezistentných voči antibiotikám. Tu predstavujeme 7 prírodných antibiotík, ktoré dokážu bojovať proti bakteriálnym infekciám.

Echinacea sa často používa na liečenie chrípky a prechladnutia

Každý raz ochorie, aj tí najzdravší z nás, a keď je niekto v našej rodine chorý, chceme spraviť všetko pre to, aby sa cítil znovu lepšie. Ak nemáte pokročilé medicínske vzdelanie, mali by ste sa v chorobe vždy obrátiť na kvalifikovaného lekára. Určite však existujú prírodné rastliny, oleje a bylinky, ktoré vo vedeckých štúdiách ukázali, že majú dobré antibiotické vlastnosti.

Je ešte ďalší dôvod, prečo by ste si mali pozrieť nasledujúce liečivé prostriedky:

V posledných desaťročiach viedlo vzrastajúce užívanie antibiotík k pribudnutiu infekcií rezistentných voči antibiotikám. Výsledkom toho je, že mnohí ľudia, ktorí idú do nemocnice s rakovinou, ochoreniami srdca alebo zraneniami, si z nemocnice odvezú aj nemocničné infekcie, na ktoré niektorí dokonca umierajú.

„Nie je ťažké v laboratóriu vytvoriť mikróby rezistentné voči penicilínu, týmže ich človek vystaví koncentráciám, ktoré nie sú dostatočné, aby ich zabili“, varoval Alexander Fleming, objaviteľ prvého antibiotika, penicilínu, v roku 1945, ktorý ako prvý získal Nobelovu cenu za medicínu. „Vzniká nebezpečenstvo, že sa neznalý sám ľahko poddávkuje a keďže mikróby nie sú vystavené smrteľnej dávke liekov, stávajú sa rezistentnými.“

V tomto zmysle tu predstavujeme 7 prírodných antibiotík, ktoré sa môžu použiť ako alternatíva k pôvodným antibiotikám a bojovať proti bakteriálnym infekciám:

  1. Aloe Vera: Listy Aloe Vera sa používajú stáročia pri rôznych ochoreniach ako napr. pri zápaloch (najmä pri popáleninách), vyrážkach, artritíde a zápche.

  1. Kurkuma: Táto rastlina sa tisícročia používa v ajurvédskych a čínskych medicínskych kruhoch a lieči široké spektrum infekcií. Popri antibakteriálnych vlastnostiach je známa aj ako protizápalový prostriedok. Je účinná pri liečbe bakteriálnych infekcií a môže byť použitá pri stafylokokovi zlatom a léziách na koži.
  1. Olej čajovníka: Mnohí, ktorí ho vyskúšali, na neho nedajú dopustiť. Veľmi potentný a éterický olej. Čajovník sa ukázal ako veľmi účinný pri liečbe MRSA na koži, ktoré odolávalo obyčajným antibiotikám. Dávajte však pozor na to, že olej čajovníka sa v terapeutickej kvalite musí použiť nezriedený, keď sa používa na kožu. Ešte bonus: Čajovník je veľmi efektívny aj proti všiam.
  1. Cesnak: Toto zvyčajné korenie existovalo už pradávno – aj ako liečivo. Používal sa v 17. storočí na liečenie smrteľných nákazlivých chorôb. Cesnak má silné antibiotické, antivírusové a antimykotické vlastnosti.
  1. Oreganový olej: Obsahuje antivírusové, antiseptické, antimykotické, antioxidačné, protizápalové, antiparazitické a bolesť tlmiace vlastnosti. Univerzita Georgetown zverejnila v roku 2001 štúdiu s výsledkom, že antimikróbna schopnosť oreganového oleja je rovnako účinný ako väčšina antibiotík. K tomu: Poľnohospodári sa prikláňajú k oreganovému oleju ako ku krmivu pre dobytok ako alternatíva k ľudským antibiotikám, o ktorých mnohí hovoria, že sú z dlhodobého hľadiska škodlivé.
  1. Sladké drievko: Má silné protizápalové, antimikróbové a antibakteriálne vlastnosti, ako ukázali vedci. Sladké drievko je dobré aj na zlepšenie bronchitídy, problémami s trávením, vírusovými infekciami, nadváhou a pálením záhy.
  1. Echinacea: Táto rastlina sa používa už tisícročia na liečbu predčasného starnutia ako aj množstvo infekcií. Tradične sa používa na otvorené rany a otravu krvi, záškrt a iné bakteriálne ochorenia. Dnes sa používa najmä pri chrípke a prechladnutí.

(NaturalNews/mh)

FIGU OTVORENÝ LIST

Preložené z originálneho nemeckého textu:
http://www.figu.org/ch/verein/periodika/offene-briefe/2016/nr-16
http://www.figu.org/ch/files/downloads/briefe/figu_offener_brief_16.pdf

FIGU OTVORENÝ LIST

Orgán pre slobodné, politicky nezávislé mienky a názory k svetovému dianiu

Podľa ‹Všeobecnej deklarácie ľudských práv› z 10. decembra 1948, článok 19, ‹Sloboda presvedčenia a prejavu›:

Každý má právo na slobodu presvedčenia a prejavu. Toto právo nepripúšťa, aby niekto trpel vinu pre svoje presvedčenie a zahŕňa právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky akýmikoľvek prostriedkami a bez ohľadu na hranice.

Výpovede a názory sa nemusia zhodovať s myšlienkami, záujmami, náukou a dobrom misií FIGU.

Otvorený list pre všetkých politikov ako aj zodpovedné osoby a funkcionárov hospodárstva a bánk, v ozbrojených silách, v tajných službách, cirkvi všetkých konfesií a pre všetkých ľudí, ktorí poznajú skutočnosť

Prosím, uvedomte si svoju ďalekosiahlu zodpovednosť a zmeňte politiku namierenú proti Rusku a terajšiu migračnú politiku v prospech rozsiahlych mierových logických a ďalekozrakých opatrení.

Milí spoluobčania a zodpovedné osoby na všetkých pozíciách!

Chcete naozaj riskovať, že prostredníctvom politiky namierenej proti Rusku vyprovokujete všetko zničujúcu atómovú vojnu, v ktorej pekelnom ohni celá Európa bude spolu so všetkými ľuďmi – a tak aj Vy, Vaša rodina a blízki a milióny ľudí – musieť zomrieť strašnou smrťou? A chcete sa prizerať, ako sa vďaka pochybnej migračnej politike infiltrácie cudzím v Nemecku a všetkých ostatných európskych krajinách otvorili dvere, čím sa vymaže nielen naša kultúra a národná identita, ale aj nami stáročia vybojovaný blahobyt? Hroziaci scenár je vzplanutie hnevlivej občianskej vojny, spôsobenej sociálnymi nepokojmi, ktoré s istotou prídu, ak veslo čo najrýchlejšie nezaberie smerom k rozumu, rozvahe a logike!

Dokážte, že ste si vedomí svojej zodpovednosti a svojich vodcovských schopností, ktoré sa zasadzujú o mierovú spoluprácu so všetkými národmi a štátmi za účelom celosvetového mieru, štátnej nezávislosti a ochrany ľudí vo všetkých krajinách Európy a sveta. K tomu by prispela logicko-dôsledná a tak prísna migračná, resp. azylová politika, ktorá by Nemecko a Európu naozaj chránila, aby sa dali opraviť doteraz narobené chyby. Nemecko a Európa už neunesú viac utečencov a azylantov, ktorí v skutočnosti vo viac než 90% prípadov nie sú ohrozovaní vojnou. Pri väčšine týchto ľudí ide o čisto hospodárskych a blahobytných migrantov, resp. sociálnych parazitov, ktorí nechali svoju vlasť v štichu preto, aby si v Európe – a predovšetkým v Nemecku – zaobstarali na náklady štátu a verejnosti zdanlivo pekný, bezstarostný život na vysokej úrovni. Škodlivý kurz multikultúry by mal rýchlo revidovať, resp. sa otočiť, aby Nemecko a ďalšie európske štáty vrátane Švajčiarska zostali vysoko vyvinutými, pokojnými a blahobytnými krajinami.

Keď objasníte hlbšie príčiny migračných prúdov, prídete k záveru, že sú podmienené v prvom rade celosvetovou populačnou explóziou a v budúcnosti aj vďaka tomu zrýchlenými prírodnými katastrofami. Druhým faktorom sú vojny všade vo svete vedené imperialistickými USA a odobrené ich očividnými poddanými podporovateľmi a nasledovníkmi, kvôli čomu sú Spojenými štátmi prepadnuté a sužované krajiny destabilizované a prepadajú anarchii, po čom ťahajú neprehľadné prúdy ľudí do Európy, medzi nimi desaťtisíce alebo státisíce traumatizovaných alebo znásilnených ľudí, ktorí nepoznajú žiadnu prekážku ani rešpekt.

Prosím Vás o premyslenie nasledujúcich jednotlivých skutočností, ktoré ako zodpovedná vedúca sila s ďalekozrakosťou pochopíte:

Nebezpečenstvo nehrozí z Ruska, ale zo západu

Vojenské obkľúčenie a démonizácia Ruska a jeho prezidenta je kontraproduktívna pre mier. Nie z Ruska prichádza nebezpečenstvo pre mier v Európe a vo svete, ale z USA a ich počúvajúcej Európskej únie. Jej vedúce sily by sa nemali bezmocne a poddajne riadiť USA, ale mala by si vytvoriť vlastný, slobodný názor. Skutočnosťou je, že Rusko ešte nikdy nezačalo útočnú vojnu a obyvatelia Ruska sú na základe ich nazerania na svet, sociálnej štruktúry a zmýšľania k činnosti Ruska otočení čelom. Na druhej strane tu sú USA, ktoré už dlhé roky zas a znova podnikajú vojny, sami seba nazývajúc „svetovou políciou“. Tieto vojny sú zosnované ich tajnými službami, armádou aj takzvanými neštátnymi organizáciami atď.  Potom USA vnikne do týchto krajín so zámienkou upokojenia situácie a demokratizácie, presadia isté svoje vládnuce pravidlá a vyťažia pre seba všetky suroviny tohto štátu. Už dlho je vysloveným cieľom USA výlučná vláda nad svetom a povzbudení týmto chorým šialenstvom idú doslova cez mŕtvoly. Ani IWF vedené USA nie je žiaden nástroj pomoci, ale orgán zotročenia pre tých najbohatších pre uspokojenie ich túžby po profite a moci. Dobro ľudí neznamená pre túto bandu vykorisťovateľov nič. Táto činnosť pohŕdania ľuďmi a oslavy vojny by mala byť okamžite s vašou pomocou a na základe vašej iniciatívy zastavená. Prispejte k tomu, aby Nemecko a Európa odmietla poslušnosť vo všetkých nepriateľských (vojenských, peňažných, týkajúcich sa tajných služieb, atď.) záležitostiach a cieľoch, aby sa v Európe neviedla žiadna vojna na účet obyvateľstva, ktorá by viedla k predtým nevídanému atómovému fiasku, ktoré by predstihlo každý doteraz známy horor.

Príliš veľká otvorenosť vedie k seba deštrukcii

Nemecko a ďalšie krajiny sú bohužiaľ na najlepšej ceste k strate ich identity, blahobytu a jedinečnosti vďaka naďalej hroziacej migrácii, pokiaľ sa migračným tokom nepodsunie hranica. Všetkého veľa škodí, to platí aj pre ochotu pomáhať a pohostinnosť voči ľuďom, ktorí sú v núdzi, ako aj voči zmesi národov, ktoré vedú k tomu, že nakoniec dôjde k občianskym vojnám, pretože sa Európania už nebudú v ich krajinách cítiť doma, ale cudzí, zradení a opustení od ich vlastných štátov. Prosím, otvorte oči pre prichádzajúcu biedu a veďte zdravú a rigoróznu migračnú a azylovú politiku podľa vzoru Austrálie! V opačnom prípade spácha Európa kolektívnu samovraždu! Patriotizmus a ochrana vlastného domova nemajú nič spoločné s nepriateľstvom voči cudziemu, nacionalizmom a pravicovým populizmom. Sú to príznaky, resp. symptómy nesprávne vedenej multikultúrnej ideológie nezodpovedajúcej skutočnosti nezodpovedných štátnikov.

EÚ sa správa voči vôli ľudu diktátorsky

Európska únia sa stala diktatúrou Európskej komisie a silných štátnych a vládnych šéfov. Tí neboli nikdy do ich európskych pozícií volení priamo od ľudu, ako by to muselo byť v pravej demokracii. Oni všetci sa sami postavili na čelo EU a teraz diktujú zhora a proti vôli ľudu a ich osudu. Drvivá väčšina európskych národov nechcela ani euro, ani úniu, ktorá ich proti ich gustu diriguje, utláča a nakoniec aj rozbíja, aby ich nakoniec mohla zasadiť do európskeho super štátu. To chcú len tí vodcovia, ktorí na celom tomto nezmysle na náklady občanov finančne a mocensky zarábajú, pričom ľudia sa stávajú čoraz viac chudobnými a ešte budú pod zámienkou ochrany pred terorizmom (ktorí sa prostredníctvom otvorenia hraníc znásobil) absolútne strážení a vykorisťovaní. Ďalším príkladom poručníctva ľudí je naplánované zrušenie hotovosti a následne zámerné zasadenie RFID-čipov do ľudí, čo nutne príde, ak proti tomu nevznikne žiaden logický, odvážny a predvídavý odpor, ktorí by mal vás, zodpovedných, zaviesť na cestu.

Prosím dbajte na nasledujúce návrhy

Bojovať proti príčinám migrácie národov

Zmeňte migračnú a azylovú politiku škodiacu celej Európe pre dobro ochrany jednotlivých štátov a im zverených ľudí a zároveň bojujte s príčinami migrácie národov! Najaktuálnejšie príklady pre veľmi pochybné kroky sú dotieravosť kancelárky Angely Merkelovej voči tureckému prezidentovi a plánované zavedenie vízovej slobody pre Gruzínsko, odkiaľ dokázateľne prichádzajú organizované kriminálne skupiny do Nemecka. Tento úmysel odporuje každému rozumu a malo by sa mu všetkými možnými legálnymi a mierovými spôsobmi zabrániť.

Vystúpiť z EÚ a NATO

Nemecko by malo vystúpiť z EÚ a NATO a stať sa znova seba určujúcim štátom, ktorý sa oslobodí spod poručníctva Európskej únie a NATO vedeným USA. Obrovské sumy peňazí boli v posledných rokoch napumpované do Grécka a ďalších krajín pre záchranu eura, aby udržali EU a euro umelo pri živote. Menu, ktorú pritom ledva niekto chcel. Stovky miliónov, ba dokonca miliardy eur teraz chýbajú infraštruktúre v Nemecku a celej Európe – a predovšetkým ľuďom, z ktorých sa čoraz viac nachádza v chudobe a musia sa prizerať, ako neoprávnení azylanti a utečenci bývajú v ich bytoch a využívajú a vykorisťujú aj iné európske štáty. Naproti tomu sú tí chudobní umlčaní a utláčaní cez Hartz IV, ktoré pohŕda ľuďmi a správa sa k ním ako k pracovným otrokom.

Viesť priateľskú politiku voči Rusku

Osloboďte Nemecko – mierovo, ale určite – od škodlivého vplyvu USA a všetkých zúčastnených v rámci vojska a tajných služieb a priateľsky sa prikloňte Rusku a jeho ľudom! Rusko je pokojný štát a k Nemcom má oveľa bližšie než USA, aj keď aj oni prispeli k porážke nacistov pod vedením Adolfa Hitlera. Tak sa však stalo len z čistej mocenskej kalkulácie a v žiadnom prípade nezodpovedalo americkej láske k blížnemu, keďže je vysloveným cieľom amerických štátnikov už od založenia USA usadiť sa v Európe a pohltiť ako Európu, tak aj Rusko – nech to stojí, čo to stojí (pre ostatných, resp. pre nás). Aj atómová vojna je pre Američanov vo vedúcich pozíciách a tamojšie šedé eminencie prijateľný prostriedok, ktorý oni v ich zaslepení považujú za dobrý pre presadenie ich chorých cieľov celosvetovej mocnosti.

Založiť multinárodné skupiny bojujúce za mier

Spravte základy pre trvalý, skutočný a celosvetový mier prostredníctvom založenia multinárodných skupín bojujúcich za mier! Tieto skupiny musia byť organizované, vycvičené a zostavené svetovým spoločenstvom a musia splniť úlohu – do 72 hodín zadusiť každé ohnisko konfliktu v zárodku na celom svete. Skúsené, osvietené a logicky zmýšľajúce sily smú pritom cieleným spôsobom odzbrojovať výhradne zločiny provokujúce vojnu a ozbrojené konflikte zodpovedných elementov a dať ich do bezpečných väzení, po čom budú musieť byť na základe rozhodnutia a nariadenia svetového spoločenstva vylúčení zo spoločnosti na doživotie, aby už nespôsobili viac škôd. Tento postup zodpovedá prirodzenému princípu logického násilia v sebaobrane, pričom nevinní nebudú smieť byť zranení a zabití a nebude môcť byť spôsobená ani odvrátiteľná škoda na náklady civilného obyvateľstva krajiny, keďže sa chybné elementy provokujúce vojnu zastavia. Vojaci a vedúce sily týchto skupín musia byť upevnení a vyškolení v pozitívne vyrovnanom rozpoložení ich osobnosti, myslenia, cítenia a správania, aby nestratili nervy ani v extrémnych situáciách, ale aby triezvo, rozvážne a kontrolovane naplnili svoju úlohu bez toho, aby prepadli nenávisti, myšlienkam na pomstu alebo brutalite, čo nie je ojedinelý prípad pri „obyčajných“ vojakoch. Bohužiaľ, vojnoví vojaci (predovšetkým tí americkí) boli nadrogovaní, čím sa stali bojovými mašinami bažiacimi po krvi, ktoré bez prekážok zabíjali, znásilňovali a mučili podobne hrozným spôsobom, ako to robia neľudské kreatúry teroristickej milície Islamského štátu.

Zastaviť celosvetovú explóziu populácie

Prosím, hneď sa zasaďte za zastavenie celosvetovej populačnej explózie, ktorá je príčinou všetkého zla na svete – stále sa zhoršujúcich klimatických katastrof, migrácie, vykorisťovania a ničenia celej prírody a našej (ešte) tak peknej a pestrej planéty, brutality a nekomunikatívnosti medzi ľuďmi, atď. Preľudnenosť je tá hlavná príčina všetkých zlých zvrhlostí proti ľudskej cti ako vojny, nenávisti voči cudziemu, ničenia životného prostredia, trápenia, trestu smrti a mnohých ďalších.

Chcete sa naozaj zapísať do histórie ako politici, resp. iní zodpovední, ktorí neboli schopní vzniknutú situáciu zdolať ako sa na ľudí patrí, ale ktorí práve naopak cez čakanie, zatĺkanie a prilievanie oleja do ohňa nechali to celé dospieť k násilnému plošnému požiaru? Vy nesiete zodpovednosť za nemecký ľud – čo urobíte?

Prosím, porozmýšľajte o tom všetkom a potom nasmerujte vaše správanie pre dobro ľudí k múdrosti.

Achim Wolf, Nemecko

Hlúpy kontra rozumný

V politike je hlúpy človek
s obmedzenou hlavou viac cenený
než jednoduchý človek s rozumnou
hlavou, ktorý má rozum a rozvahu,
je jasne múdry a tak aj plný lásky
a mieru, ďaleko od despotizmu,
nenávisti a bezhlavosti.

SSSC, 21. Október 2015,
11.18 h, Billy

Preložené z originálneho nemeckého textu:
http://www.figu.org/ch/verein/periodika/offene-briefe/2016/nr-16
http://www.figu.org/ch/files/downloads/briefe/figu_offener_brief_16.pdf

Život v duchovnom a fyzickom

Pozemské ľudstvo vstupuje do štádia svedectva veľmi veľkej kozmickej premeny. Je to nová éra, Nový vek, ktorý sa stáva zrozumiteľnejší a jednoznačnejší pre oči pozorovateľa – vedome pokročilejších ľudských bytostí. Zatiaľ čo väčšina ľudstva na Zemi leží v hlbokej priepasti nevedomosti a otroctva vedomia, stáva sa naliehavou potrebou prostredníc- tvom dôkladného skúmania nájsť príčiny úpadku a odhaliť ich v správnom a zrozumiteľ- nom odkaze, ktorý by bol zároveň aj ponaučením. Súčasne je ale nutné ukázať nové cesty, ktoré by viedli ľudstvo k vedomie chápajúcej a vedomie harmonizujúcej budúcnosti. Teraz je čas, aby človek žijúci na Zemi otvoril svoje oči a uši, aby oddelil svoje zotročené myslenie od nesprávneho učenia, aby sa oslobodil z tradičnej nepravdy a zla, aby nakoniec všetko pravdivo pochopil. A tak by pozemšťan mohol otvoriť svoje zmysly k spoznaniu pravdy. Nech človek vzhliadne k nekonečnému priestoru vesmíru, kde večne vládnu hviezdy v majestátnom tichu a vznešenosti. Nech vzhliadne na tieto hviezdy, ktoré v Tvorivom poriadku obiehajú nespočetné tisícročia po svojich dráhach v dokonalej harmónii s univerzálne platnými zákonmi Stvorenia, napĺňajúc príkazy.
Ako na Zemi samej, tak aj všetky hviezdy sú ovládané zákonmi a príkazmi Stvorenia, ktoré sú zaradené do logiky a lásky Stvorenia samého. Je to akési večné začínanie a končenie, bytie a pominutie v nekonečnom vzniku. Teda aj na Zemi platia tie isté zákony a príkazy Stvorenia, ktoré sa uplatňujú podľa nemenného poriadku. Človek, Zem a všetky rozmanité formy života na Zemi sú zaradené v týchto zákonoch a príkazoch, ako nepatrný, ale predsa dôležitý článok reťaze celého stvorenia Stvorenia.
Tam, kde žije príroda podľa zákonov a príkazov Stvorenia, nedotknutá ľudskou rukou a kde je ešte nedotknuté bytie, tam panuje absolútna a dokonalá krása, sila, dôstojnosť a harmonická veľkosť bez akejkoľvek hierarchie. Všade, kde sa stávajú stopy úmyselných a nelogických ľudských zásahov do poriadku viditeľné, tam mizne všetka krása, sila, dôstojnosť, poriadok a veľkosť. Harmónia sa naruší, zmení a stáva sa nemožnou. Potom sa príroda stáva mimovoľným svedkom nedostatku rozumu a nechápavosti pozemského človeka, ktorý sa rád označuje za korunu tvorstva. Ako samozvaná koruna tvorstva žije človek vo svojej klamnej predstave bez vedomia toho, že si nasadil korunu, ktorej nie je hodný. Ide o korunu, ktorá je príliš veľká a ľudstvo ju nevládze uniesť a hrozí mu zrútenie sa pod jej váhou.
Skutočne, pozemský človek do dnešného dňa, teraz v treťom tisícročí „veľkolepo pokročil“ a vyvíjal sa a priviedol sa na okraj hlbokej priepasti, pred tesáky beštie šialenstva – vedení nesprávnymi náukami a náboženskými kultmi najhoršieho druhu, ktoré priviedli do popredia nenávisť, neresť, úzkosť a krviprelievanie. A ten pozemšťan, ktorý sa vymenoval za korunu ľudstva, ten ktorý ovláda svet a vesmír alebo ovládať chce, ktorý si vzduch, vodu a oheň podrobil, on už dávno zabudol ako byť pravdivou a úprimnou ľudskou bytosťou, ako myslieť, jednať a žiť podľa rýdzich duchovných noriem. V podstate zabudol ako žiť ako hodnotný človek v spoločnosti. Všetky jeho formy sa usilujú o čisto hmotné objekty a veci a nevšíma si záležitosti ducha – lásku, pravdu, poznanie, logiku a múdrosť.
Od dávnych čias chcel človek Zeme iba jedno – získať moc, moc za všetkých okolností. Na získanie tejto moci použil zotročenie a nevoľníctvo. Boj bol vždy jeho jediným vojnovým heslom a peklo ukážkou jeho víťazstva. Cez veľmi zlé a vedomie zotročujúce nesprávne náuky väčšinou v kultovo – náboženskej forme vytvoril násilie a pokrytectvo, cez ne hovoril o cti a slobode, ale myslel tým iba zotročenie vedomia a využívanie v každom smere a úplnú závislosť.
Človek už dávno zabudol ako ukázať svoju pravú tvár, pretože ju so začiatkom kultovo – náboženských mylných náuk schoval a stratil v sebe samotnom. Nosí pestrofarebnú masku, ktorá pôsobí veľmi fádne, monotónne, ľahostajne a egoisticky. Veľa ľudských bytostí sa stalo beštiami, alebo pomätenými robotmi kultovo – náboženských mylných náuk. Chudobní vo vedomí ľudia trávia svoje dni, mesiace a roky na Zemi nevedomí si ani najnepatrnejšieho zrnka pravdy, zlomyseľne a nečestne sa usilujú o moc, chamtivosť, materializmus a nenávisť voči ich blížnym a sebe samým. Keď sa hodiny ich života zastavia, umierajú naplnení strachom, disharmóniou a nenávisťou.
Človek rozdelil a začlenil všetky veci okolo seba pomocou svojho rozumu a intelektu, čím si všetko podriadil a až doteraz platí táto podriadenosť. Zdanie sa stalo omnoho viac ako pravda BYTIA. Stratil večnú pravdu ducha a Stvorenia vo svojich základných elementoch a oddávna sa držal nereálnych náuk kultových náboženstiev. Vďaka sebaklamu považoval mylné náuky za bližšie a vyššie ako všetky zákony a príkazy v celej svojej pravde a múdrosti. Kvôli svojej extrémne chudobnej, zmätenej, kultovo – náboženskej filozofii života veril, že odmietnutím zákonov a príkazov Stvorenia a vytvorením príkazov založených na ľudských pravdách by mohol zreformovať ľudstvo pomocou týchto nerealistických kultov a viesť ho k lepšej budúcnosti a k lepším životným podmienkam. Pretože stratil vedomosti o podstate Stvorenia v človeku, chcel ľudí prinútiť žiť materiálnymi prostriedkami a náboženskými mylnými náukami. Z týchto dôvodov omámil masy pozemského ľudstva falošnými sľubmi, ideálmi a idolmi spojeným s kultovo – náboženskými náukami a už za krátko viedla táto cesta k zotročeniu vedomia, nátlaku, využitiu, nenávisti, lakomosti a neresti najvyššej miery. Tam kde ešte zostal zbytok dôvery, zmenil ho rýchlo v nedôveru a smrteľnú nenávisť. A človek sa viac a viac vzďaľoval od skutočného sveta a duchovného určenia Tvorivého pôvodu. Vedomie najstaršej pravdy a múdrosti sa stratilo, že človek je mierou všetkých tvorivých vecí, v tvorení vlastného zdokonaľovania Stvorenia v sebe.
Teraz, zmenou času a vstupom do novej kozmickej éry sa žiada s veľkou naliehavosťou, aby ľudstvo obrátilo svoje úsilie a myslenie k Tvorivej duchovnej pravde, k vlastných hodnotám ducha a vedomia. Až doteraz predpokladala alebo vedela iba nepatrná časť ľudstva, že ľudský život neobýva iba pozemskú oblasť, ale že žije aj v nekonečných šírkach vesmíru. Takisto iba malá časť týchto ľudí vedela, že duch a vedomie preniká do sfér Tvorivého, ktoré nemôžu byť vnímané materiálnymi zmyslami. Stvorenie je teda skutočným príbytkom každej duchovnej formy a aj človeka, v ktorého tele žije časť samého Stvorenia.
Popravde, je v záujme každej ľudskej bytosti, aby sa posnažila dosiahnuť svoje duchovné prehĺbenie a rozšírenie a upravila svoj doterajší spôsob života, ktorý nasledoval čisto materiálne a neskutočné cesty a doviedol následne pravdu ducha ku krutému zatrateniu. Zmena ale nebude ľahká, pretože cesta k nej je zarastená tŕňmi. V najzásadnejších pravdách sa často musí ísť opačnou cestou, pretože človek sa musí naučiť, že existenciou Tvorivého ducha vlastní navždy nesmrteľnú časť – ducha. Ducha, ktorý so Stvorením spolupôsobí a nehrá iba podradnú úlohu ako je to vykreslené v náboženstve. Každý človek si musí sám dokázať, že jeho duch pracuje v tvorivej funkcii a musí nájsť v sebe svoju dokonalosť, aby zabezpečil dokonalosť v Stvorení samom. Tým ľuďom, ktorí dosiahli toto poznanie, vznikne záväzok postaviť svoj materiálny život do pozadia a viesť svoje duchovné bytie k monumentálnym hľadiskám Stvorenia, ktoré obsahujú nezadržateľnú premenu v nekonečnom trvaní.
Človek pravdy nepozná žiadne predsudky, pretože zaujaté myslenie bráni hľadaniu, nájdeniu a čestnosti samej. Človek pravdy vie presne, že všetka pravda a múdrosť leží v nekonečnom prúde trvania, takže žiadna zaujatá myšlienka nenachádza oprávnenie existovať. Iba fakty pravdy môžu byť faktami pravdy, a fakty pravdy môžu byť faktami múdrosti, ale nič iné k tomu nemôže byť pridané. Toto je zákon všetkého, čo sa deje, pretože každé bytie musí byť zavŕšené v kruhu. Príčina a následok platia vo všetkých oblastiach, ak sú riadené zákonmi a príkazmi.
Predpojatý názor skrýva v sebe všetku nelogiku pochýb a nepravdu. A keď človek prijíma tieto poznatky, môže nadobudnúť jasné pochopenie o nebezpečnej ľudskej slabosti, a to, či on stav zaujatých pochybností a kritiky prekonal alebo ešte dominujú uňho predsudky. A keď je ešte v zajatí svojich predpojatých názorov, potom by bolo lepšie, keby toto posolstvo odložil stranou a prenechal ho tým, ktorí sú bez predsudkov schopní hľadať pravdu.
Všade vo vesmíre sa prejavujú mnohoraké formy života, a im všetkým je základom celkom určitý zákon. Je to mohutné a neviditeľné pôsobenie Stvorenia, ktoré ako nevyriešiteľné tajomstvo spôsobuje nekonečné trvanie a premenu. Všetko, čo vo vesmíre dýcha je spojené v čase a priestore s tým nevyriešiteľným a tajomným zákonom, s výnimkou duchovných foriem, ktoré existujú pod tým istým zákonom, ale nepodliehajú ani časovým a ani priestorovým obmedzeniam. Duchovná forma je ale tvorivá, zo Stvorenia, takže zákon pominuteľnosti ju neobmedzuje v BYTÍ.
Ako aj všetko, čo na Zemi žije, je spojené s časom a priestorom a im podriadené ako aj zákon časového a priestorového trvania. Je to spojenie časových a priestorových podmienok, ktoré predstavujú vo svojom trvaní pravidelnosť nemeniaceho sa poriadku, premenu priestoru a času do materiálnej formy, vznik a zánik hrubej matérie.
Poznanie všetkých faktov minulosti vo vzťahu k pozemskému ľudstvu učí, že v najstarších dňoch, keď ľudstvo žilo v harmónii a so zreteľom na zákony a príkazy Stvorenia, ich duchovné aspekty a formy úplne súhlasili s prírodnými zákonmi a šťastie, poznanie, múdrosť, mier, sloboda, logika, láska, ako aj spokojnosť, patrili nemeniacemu sa poriadku. So sebaodcudzením od pravdy Stvorenia, jeho zákonov a príkazov a cez mylné náuky vznikli neduhy ako nenávisť, vojna, otroctvo, krviprelievanie, závisť, chamtivosť, egoizmus, hádky a ešte veľa ďalších človeka nedôstojných prejavov. Je dôležité analyzovať a odhaliť tieto v človeku zakotvené ničivé, deštrukčné, negatívne sily, aby sa ukázala cesta pravdy, slobody a múdrosti, ktorá má vyviesť človeka z jeho zničeného vedomia. Táto cesta môže byť dodržaná iba vtedy, keď sa bude skúmať starodávny a základný zmysel života a ľudskej existencie, prečo človek vo svojej forme vôbec žije. Veľa ľudských osobností, ktoré žili na Zemi v priebehu minulých desaťtisícročí, putovalo a usilovalo sa nájsť odpoveď na veľké otázky Ako, Kde a Prečo. Ich námaha bola márna a aj teraz nevedú zanechané myšlienky k výsledkom ako aj vtedy. Veľa týchto náuk bolo úmyselne alebo neúmyselne sfalšovaných a stali sa súčasťou nereálnych náboženských dogiem, čím sa zmenili na nepoznanie. Večné pravdy sa znevážili a sfalšovali iba preto, že človek bol pohodlný ich nasledovať a až dodnes človek trpí za to krutými následkami. Nositelia, zvestovatelia a obhajcovia pravdy, skutoční proroci boli pošliapaní, odsúdení, prekliati, okradnutí o život a obklopení hanbou. Dni týchto udalostí na Zemi ešte neprešli a stále pokračujú. Veľa novodobých mudrcov a zvestovateľov pravdy bude trpieť rovnakým spôsobom a budú sa musieť podrobiť, pretože ľudské masy vedené náboženstvom budú svoju vieru prenášať aj na nich. Avšak zmena času, nový kozmický vek, so všetkými prenikajúcimi pravdami im pomôže v ich boji a prinesie im víťazstvo.
Súčasné ľudské pokolenie žije v prehnanom nadbytku materiálnych rozkoší a pôžitkov. Ľudská myšlienka bezstarostného života spočíva výhradne v materiálnom svete, v ktorom moderný odev, elegantný byt, najlepšie jedlá a nápoje, finančné úspechy, uspokojenie rozkoší a nerestí, hrá najdôležitejšiu úlohu. V jeho mylnom myslení, človek toto všetko nazýva „uspokojivá existencia“ – prirodzene postrádaním vedomostí o pravde. Veľká masa pozemského ľudstva ide bez výnimky podľa možnosti čo najrýchlejšie a bez práce, iba za materiálnym bohatstvom a dosiahnutím moci nad ostatnými. Úroveň materiálneho bohatstva, postavenie spoločnosti a zamestnaní určuje hodnotu človeka, čím sa duchovné hodnoty, ktoré sú v skutočnosti jedinými hodnotami, zneužívajú, vysmievajú, šliapu po nich a označujú ich za hlúpe. V súčasnosti je človek označovaný iba podľa jeho financií, titulu a hodnosti. Pre týchto ľudí znamená bezstarostná staroba splnenie ich posledných túžob, čím sú hrdí na to, že dosiahli túto „vysokú“ úroveň kultúry.
Pýcha ľudstva na jeho dosiahnutú výšku kultúry sa vzťahuje na najminimálnejšie hodnoty materiálnych výdobytkov, zatiaľ čo človek zanedbáva všetky hodnoty pravdivej kultúry, keď sa porovnáva s vývojom jeho vedomia. Ľudstvo neprejavuje veľa záujmu a pozornosti kedykoľvek sa to týka nejakej zmienky o kultúre. Egoizmus je najsilnejšou motiváciou všetkého ľudského myslenia a konania a ľudstvo je príliš zbabelé, aby si uvedomilo túto skutočnosť a pripustilo ju hoci aj tajne. Pretože ľudstvo postráda odvahu pozrieť sa pravde do očí a zžilo sa s predstieraním, ľudia si už nerozumejú. Každý človek žije uzavretý do seba, pre seba samého, sám seba klame a odsudzuje sa, zatiaľ čo zároveň závidí svojmu blížnemu každý jeho dych.

Boli podniknuté mnohé pokusy priviesť pozemšťanov k pravde a múdrosti a cez ne mu bol ponúknutý život s vedomosťami o Stvorení a cesta k Stvoreniu a jeho zákonom a príkazom. Všetky tieto pokusy ostali neúspešné. Bez výnimky sa tieto lode pravdy potopili v bezodných hĺbkach nepochopenia pozemských bytostí.
Ľudia hľadajúci pravdu nikdy neuchopili zlo pri jeho koreni, takže nikdy neboli schopní nájsť aj poznanie. Nemohli uchopiť zlo aj s koreňom, pretože boli nositeľom povrchného a falošného života a stratili svoju vlastnú úlohu, pretože zdroj nekonečného BYTIA nahradili nereálnymi náboženskými dogmami a nechali ich skončiť až v bláznovstve.
To, čo nepodlieha času, je večné a v bezčasovej večnosti spočíva pravda a múdrosť Tvorivej sily a všemocnosti. Čím bližšie sa človek k tejto pravde dostane a prispôsobí sa jej, tým ľahšie sa mu bude nasledovať zákony a príkazy v Tvorivom poriadku. Tam, kde človek pozná pravdu Stvorenia a nasleduje zákony a príkazy, tam žiari poriadok nekonečného trvania v jeho živote. Pokoj, mier a láska ho budú sprevádzať v priestore a čase a svedčiť o dokonalosti Tvorivej harmónie.

VNÚTORNÉ HODNOTY
Skutočne, život je boj, stále opakujúce sa stretnutie so sebou samým. V živote sa vždy vyskytnú situácie, ktoré sa presunú do popredia a snažia sa upútať našu pozornosť a myšlienky. Celkom isto vyjde pravdivá podstata najavo. Je vždy tu, nezáleží na tom, či je prekrytá, odmietnutá, preťažená a je vždy pripravená preraziť cez nakopený chaos, ukázať svoj úsmev, ktorý stojí nad všetkým, nezraniteľný, vznešený pozorujúc ako človek ponižujúc sa robí zo seba prach.
Podstata človeka je drahocenná perla, najväčší poklad, ktorý nosí vo svojom najvnútornejšom vnútri, v sebe samotnom – ako kameň mudrcov.
Je striebrom a zlatom, ale neskladá sa z týchto kovov, hovorí priamo k ľuďom – ale človek ho počuje iba zriedka. Je to večné svetlo, svetlo všetkých veľvekov, v úplnom šere a temnote, ktoré človeka obklopujú. Chce človeka spraviť kráľom, ale človek ho utláča. Túžiac ho všetci ľudia hľadajú mimo seba. A predsa je celkom blízko, v každom jednom človeku.
Spojenie s ním robí človeka plodného, s ním sa dá dokázať všetko. Počas storočí to boli vždy iba jednotlivci, ktorí sa s ním spojili a týmto spôsobom vytvorili veľkolepé myšlienky, ktorých príčinou bol ďalší vývoj a pokrok.
Impulzy a motívy formovali pozemský svet a okolie, pretvárali ho a tvorili ho vždy na lepšie vonkajšie podmienky, zatiaľ čo vnútorné zakrpatievali a postupne vymizli. V súčasných moderných časoch bude postupne nutné sa vrátiť k vnútorným hodnotám a k nepominuteľným pokladom, ktoré človek veľmi dlho hľadal mimo seba. Človek stratil skutočnú mieru a musí sa naučiť ako ju opäť nájsť, aby mohol vyrovnať všetky extrémy a nakoniec prísť k podstatnému, prečo človek žije tu, na tomto svete. Kiež by všetci tí, ktorí sú prezieraví boli uznávaní a rešpektovaní od tých, čo sú pozadu.
Takmer nekonečne veľký je počet tých, ktorí sa mýlia stále znovu. Vynára sa otázka, koľko je ešte nutných chýb a omylov, kým aj najposlednejší človek na Zemi pochopí kade má viesť správna cesta a kade aj vedie.
Skutočne, pravdivo a naozaj: Život je boj, aj v radosti a láske.
Zabudnúť na tento boj smieme iba príležitostne a celkom sa necháme podrobiť času prítomnosti, úplne fascinovaní z večného vzniku a zániku, zo všetkých životných pohybov – hore, dolu, sem a tam, ktoré premieňajú všetko, vrátane človeka. Jediná nádej je vyšší cieľ prechodu do vyššej triedy, kde vyučovanie a praktické testy pokračujú. Preto človek Zeme, ktorý čítaš tieto slová, je ti povedané: Splň svoju povinnosť tu a teraz, v tejto chvíli a odovzdaj sa tomu, čo leží pred tebou.
Vážne nadané umenie ti dovoľuje pozemský človek, zopár letmých pohľadov na krásu ducha, ktorého citlivosť (pociťovanie) príležitostne vnímaš. Nutným predpokladom k tomu, je vzletný, ľahký, uvoľnený, nekŕčovitý spôsob bytia.

DÔLEŽITÉ SLOVO
V každom človeku horí neutíchajúca túžba po istote, hlavne po istote bytia a existencie ďaleko za pozemským pominutím sa, ktoré človek volá smrť. Táto istota sa môže stať pre každého človeka pravdivou, keď človek premôže svoje ego. V skutočnosti je to iba hmlou ega, ktoré bráni v pohľade na skutočný život, duchovno, mimo premeny vzniku a zániku. Je to preto, pretože ego, „ja“, kladie príliš veľkú hodnotu na svoju vlastnú spokojnosť, až sa väčšina ľudí stane egoistami. Nad jednotlivcami ako aj nad celým ľudstvom visia ťažké búrkové mraky, z ktorých vylietajú blesky a hromy, ktoré vyvolal egoizmus, materializmus a všetky človeka nedôstojné veci, ktoré podnikol a ktorých sa stal zajatcom. Vyhrať nad nimi by malo byť prioritou ľudstva, pretože iba cez spoznanie pravdy a slnka lásky, ktoré stelesňujú ducha života, sa zdvíhajú nad horizontom ľudskej psyché, aby vyhnalo búrkové mraky. Človeku je dovolené spoznať ako blízko je istote a aký nezmyselný bol jeho strach a starosti. Bohužiaľ v súčasnosti znamená pre veľa ľudí smrť ich fyzického tela začiatok skutočného života a postupné obnovovanie vyžarovania vnútorného Sohar. V nasledujúcej inkarnácii môže prísť následkom nevedomosti v minulom živote, k rovnakej situácii, ak sa človek nesnažil zlepšiť počas predchádzajúceho života. Šero úplnej, alebo čiastočnej temnoty počas existencie na Zemi sa ukončí iba pomocou vnútorného znovuzrodenia, keď ľudia uvidia svetlo vnútorných zmyslov, keď sa pôsobenie ducha života nebude viac javiť ako temný osud, ktorý si človek sám vytvoril. Keď zažiari Sohar konečne v človeku, spozná tohto neviditeľného, mocného ducha a jeho neobmedzenú silu ako skutočne účinkujúcu, zatiaľ čo to viditeľné sa začne znovu strácať ale trvalá spomienka zostane, aby ďalej účinkovala a bola efektívnou pre ďalší vývoj. Ešte je to pre veľa ľudí tak, že za ich láskou a všetkou milujúcou túžbou zjednotiť sa číha strach, strach pred všetkým – pred koncom lásky, strach z úmrtia milovaného človeka, strach z oddelenia a opätovného spojenia, a predovšetkým strach z prechodu z tohto sveta na večnosť. Tento strach sa spája s bolesťou spôsobenou mylnými náukami a vedomosťami a tým, že všetko živé končí vždy smrťou, vždy žije z druhého života, ktorý ničí a musí ničiť, aby sám existoval. Skutočne hrozná myšlienka, v skutočnosti ale iba ľudskej povahy, vzniknutá z nepochopenia skutočnej pravdy; pretože každý život žije z ďalšieho života, to súhlasí, ale život nezabíja ďalšie životy, aby sám vznikol a mohol žiť. Jeden život prináleží druhému, jeden život pomáha ostatným a iba v jemu určenom čase podlieha zániku, keď splnil svoju úlohu a nastal jeho čas. Život nie je žiadnou obeťou ani obetovaním sa ako to mylne chápe človek a ako ho v tom utvrdzujú nesprávne náuky. Popravde je to proces vznikania a zanikania v zmysle večne postupujúcej evolúcie a čisto v zmysle tvorivých zákonov, príkazov a pravidiel, do ktorých je zaradené aj samotné Stvorenie. Teda jedná sa o mnoho veľvekov trvajúce znovuzrodenie a obnovenie v cykle vzniku a zániku. Zánik a smrť siaha až do srdca života, rovnako siaha život, vznik do srdca smrti, čím sa dve sféry spoja do jednej, obe panujú súčasne a postupne prinášajú jedna druhej pochopenie. Život sa nesnaží o prekonanie každej jednotlivej smrti a pominutia sa, ale pomocou evolúcie o prekonanie vznikania a zanikania vo všeobecnosti. Život pracuje na pokrokovom vývoji všetkého stvoreného, na tom, čo nepominuteľne pôsobí v najvnútornejšom vnútri nespočetného množstva životných foriem, ku konečnému cieľu všetkých tvorov, k Stvoreniu, k univerzálnemu vedomiu. Skutočný zmysel života v materiálnej oblasti je jednoducho zdolanie, ovládnutie vlastného ega, ktoré chce postupne dominovať, a následná evolúcia celého vedomia a ducha. Zvíťaziť nad sebou samým teda znamená, že človek musí pomôcť svojmu najvyššiemu BYTIU k víťazstvu, aby spoznal svoje vyššie „ja“, totiž tvorivé ja, ktoré je prebudené vyššou evolúciou. Určite je to jedna z najťažších úloh ľudského života, ale tiež najkrajšia, najhodnotnejšia a najprínosnejšia. Za touto úlohou totiž očakáva človeka najväčšia istota jeho nadčasového BYTIA za všetkými jeho vonkajšími a fyzickými formami existencie. Pretože ľudský duch je časťou duchovnej energie Stvorenia, je dôležité, aby si pripomenul tvorivý koreň svojho bytia, aby sa cez skutočné zvnútornenie zjednotil s večným v ňom samom. Zjednotiť sa s ľudským duchom, s kúskom Stvorenia, znamená stať sa absolútne slobodným. Oslobodený od strachu zo zániku a smrti. Byť jedným s kúskom energie Stvorenia, znamená rozpoznať za vonkajším ľudským egom – ego ďalšie, totiž tvorivé ja. Určite je to veľká skúsenosť, ale pre vnútorne nepripravených je to najstrašnejšie, čo sa človeku vôbec môže prihodiť – pravdivo sa vidieť a spoznať svoje pravlastné ego, ktoré zasahuje do všetkých sfér a hraníc pre človeka nepostihnuteľných oblastí Stvorenia. Ale ten, kto sa zjednotí s časťou Stvorenia v sebe, s vlastným duchom, ten vyrieši skutočnú a tak obávanú hádanku zániku a smrti, že smrť spozná iba ako druhú stranu života, ktorá neznamená nič iné ako spánok, nahradený prebudením. Nedostatok rozumu, vedomostí a ľudská sleposť nútia človeka veriť, že spánok je temnejšou stranou života a tým získava na smrť rovnaký názor. Určite sa v strachu pred smrťou odzrkadľujú aj iné faktory, ale nedáva žiaden zmysel ich tu menovať. Vysvetliť ostáva už len jedno: To, čo život strácajúce ľudské telo nedokáže rozriešiť, to dokáže časť Stvorenia v človeku odhaliť jasne a pravdivo: Istotu absolútneho ľudského trvania po všetky veľveky. Človek sa má zamerať na úlohy svojho pozemského života, na poznanie, že v terajšom živote panuje hrubá matéria a v živote po smrti jemná matéria. Tieto dve rozdielne sféry, sú každá samostatnou ríšou, existujú na rovnakom mieste, v rovnakom čase, iba v inej dimenzii. Určite sa zdá, že na Zemi je celkovo viac utrpenia a núdze ako radosti a šťastia. To je ale iba nesprávny záver samotného ľudstva, pretože ono pomocou svojich nesprávnych náuk prenieslo a zasialo tento názor, že by to mohlo byť skutočnosťou. Takéto myšlienky sú nepotrebné, pretože utrpenie a núdza ako aj radosť a šťastie sa vždy navzájom udržiavajú v rovnováhe. Nesprávnym myslením ľudstva prišlo k preceneniu utrpenia a núdze a ľudstvo ich registruje a drží vo svojich spomienkach, zatiaľ čo udalosti radosti a šťastia rýchlo zabúda. Človek sa ešte nenaučil ako udržať rovnováhu v týchto veciach, ako rovnako merať negatívne aj pozitívne a ako ich uchovávať v pamäti. V opačnom prípade by si človek pamätal iba to pozitívne, krásne, šťastné, lásku a príjemnosť. Tu by znova nebola rovnováha medzi negatívnym a pozitívnym, jedna forma by prevyšovala nad druhou, čo by neviedlo k vyrovnaniu alebo prispôsobeniu sa, čo znamená, že by opäť jeden faktor prevažoval nad druhým. Napriek týmto okolnostiam je človek schopný seba ako človeka vidieť a spoznať, a môže zmeniť túto situáciu a dosiahnuť ostrov Sohar, ochranu pred temnotou. Netreba sa nechať rušiť časom, pretože milióny a miliardy rokov sa zrútia do minulosti. Milióny a miliardy rokov sú ešte človeku poskytnuté, aby vyhladil vrásky svojej domovine, ktoré jej spôsobil. Ale človek musí už teraz pracovať na zmene, aby bol dosiahnutý cieľ evolúcie, chytiť sa pomocnej ruky a pracovať smerom k cieľu.

Pôvodný nemecký text