Zničenie životného prostredia ako dôsledok preľudnenia.

Do roku 2030 bude amazonských dažďových pralesov zničených až 60%.

Pralesy v Ázii sú už dnes zničené tri štvrtiny.

V Afrike je nedotknutých iba 8% pralesov.

Ročne sa zničí 125 tisíc km2 pralesov (rozloha českej a slovenskej republiky).

To má prirodzene ničivé následky pre prírodu, flóru a faunu, tiež pre klímu a obsah kyslíku v atmosfére, ktorý je pre všetky životné formy na Zemi životne dôležitý. Skutočnosťou totiž je, že tropické dažďové pralesy produkujú 40% celkového kyslíku.

Pokiaľ dohromady uvážime emisie CO2 v súvislosti s budúcim odlesňovaním trópov, potom je nutné k roku 2100 počítať so 100 až 130 miliardami ton emisií CO2.

Ročne zmizne zhruba 50 000 (50 tisíc) druhov čeľadí a tried obojživelníkov, rastlín, zvierat, hmyzu, plazov, chrobákov, vodných živočíchov, a inej zveriny všetkého druhu. Ak to pôjde tak ďalej, je možné , že do roku 2100 vyhynie cca 30% obojživelníkov, 24% cicavcov a 12% vtákov.

Ak nebude zastavené prekračovanie limitov lovu rýb, tak najneskôr v roku 2050 nebude možné už žiadne komerčné rybárstvo, pretože moria a všetky vodstva budú úplne bez rýb. Ak to zájde až tak ďaleko, potom to znamená, že viac ako 1,5 miliardy ľudí bude pripravených o svoj jediný zdroj proteínov, na ktorých sú závislí celý život. Ostatní ľudia už nebudú mať žiadnu možnosť použiť ryby a morské a vodné živočíchy ako zdroj výživy.

Emisie CO2 neustále stúpajú vo vzťahu k rastu preľudnenia, ktoré ročne činí prírastok zhruba 100 miliónov ľudí. Keďže protiopatrenia – zníženie rastu obyvateľstva vo forme celosvetovej a štátmi kontrolovanej regulácie pôrodnosti – sa nedejú, budú emisie CO2 ďalej drasticky stúpať a behom ďalších 15 rokov sa asi zdvojnásobia, pretože zvyšujúca sa spotreba energie bude donekonečna stúpať, primerane rastu obyvateľstva, pretože stále viac ľudí bude potrebovať stále väčšie množstvo energie.

Napríklad Čína a India sa spolu blížia k 3 miliardám a hospodárske nároky na energie sú obrovské.

Pretože oceány sú uvoľneným CO2 tak nasýtené, môžu prijímať stále menej oxidu uhličitého a tak je stále viac CO2 uvoľňovaného do atmosféry.

Mohutne stúpajúce emisie oxidu uhličitého nesú vinu na celosvetovom zvyšovaní teplôt, ktoré môže podľa situácie do roku 2100 činiť 6 či dokonca 8 stupňov. Každým stupňom oteplenia atmosféry sa zvyšuje výskyt tropických cyklónov až o 35%.

Keď otepľovanie klímy bude pokračovať ako doposiaľ – teda kvôli zvrátenostiam v každom ohľade, ktoré sa objavujú ako následky preľudnenia – tak za 25 rokov by mohla byť letná Arktída úplne bez ľadu.

Klimatické zmeny a topenie ľadu spôsobuje zvyšovanie morských hladín v súčasnosti o cca 4,5mm ročne. Do roku 2100 stúpnutie morskej hladiny sa bude počítať v metroch, keďže rýchlosť zvyšovania hladiny stúpa exponenciálne.

Keď stúpnu celosvetové morské hladiny už len o pol metra, budú ohrozené mestá na pobrežiach zahŕňajúc okolo 140 miliónov ľudí. Napríklad veľká časť z 1200 maledivkých ostrovov sa stane neobývateľných. Najvyšší pahorok týchto ostrovov stojí 2,4 metra nad morom a keď hladina stúpne ešte viac, môžu byť zaplavené všetky.

Podľa toho ako sa vyvinie ďalšie ničenie prírody, fauny a flóry a zmena klímy, v dôsledku ďalšieho nesmierneho nárastu a zvrátených opatrení preľudnenia, tak do roku 2100 sa musí počítať so zvýšením priemerných ročných teplôt o 4 alebo dokonca o 7 stupňov.

Topenie himalájskych ľadovcov, ktoré v budúcnosti hrozí, sa stane katastrofou pre viac ako jeden a pól miliardy ľudí, kvôli nedostatku vody. Ak prídu veľké suchá, tak len v Indii bude ďalšia existencia už teraz skromného hospodárstva obrovským problémom, čím bude bezprostredne postihnutých okolo 65-75% obyvateľstva. Poľnohospodárske oblasti vyschnú a spustnú, alebo sa ďalej rozšíria už pusté oblasti, tiež v severnej Číne a tiež v iných zemiach. A tak doženú budúce suchá, ničivé záplavy a všemožné nečasy a zemetrasenia, mnoho afrických, stredoázijských a juhoázijských zemí k rozpadu štátu. Za 35-50 rokov sa bude jednať o 300-350 miliónov uprchlíkov, ktorí v dôsledku klimatických zmien a ich katastrofálnych následkov, ako aj v dôsledku negatívnych a problematických politických, vojenských, náboženských a teroristických nepokojov a machinácií, opustia svoje domovy.

Je potrebné presadiť kontrolované celosvetové zastavenie pôrodnosti a zavedenie celosvetovej kontroly pôrodnosti, aby sa rýchlo obmedzilo preľudnenie a aby sa príroda a jej flóra, fauna a klíma mohli opäť zotaviť zo všetkých zničení, ktoré vznikli zvrátenými machináciami preľudnenia. Už nie je čas na to, aby sa mohli schvaľovať apatické, idiotské, márne a neužitočné medzinárodné zmluvy na ochranu klímy, pretože teraz sú potrebné rozum a pochopenie a rozhodné, drastické, jasné, užitočné a hodnotné činy, aby bolo ešte nakoniec predsa len zabránené do budúcna hroziacej tragédii pozemského ľudstva.

V minulosti boli prirodzene teplotné éry s vyššími celosvetovými priemernými teplotami ako napríklad v dobách Rímskej ríše a stredoveku. Tiež pred 6 až 7 tisícmi rokmi prebiehalo teplé obdobie, kde Arktída bola z väčšej časti bez ľadu. V dobách dinosaurov bol podiel oxidu uhličitého 4 až 6 krát väčší ako dnes, čo malo tiež účinok na rastlinný svet, ktorý vykazoval obrovský nárast.

Avšak tie teplé éry z minulosti, nemôžu byť v žiadnom prípade porovnávané z dnešnými, pretože dnešné klimatické zmeny spôsobuje hlavne človek a v tých časoch žilo na Zemi iba „zopár“ ľudí.

Zdroj: http://cz.figu.org/files/downloads/FIGU%20ohledne%20PRELIDNENI%202.pdf
http://cz.figu.org

Pridaj komentár