Oslobodenie vedomia

  1.                 3. Oslobodenie vedomia

  1. Keď predovšetkým podľa najlepších síl sa bude pokúšať podržať ľudí, zvieratá, rastliny a udalosti voči čistému pozorovaniu (v čistom pozorovaní), tak bude ihneď pociťované, že tento čas plynie omnoho harmonickejšie ako ten, v ktorom človek najľahším pokušeniam v slove i čine a v cite i myšlienke povolí “zakročiť”.

  2. Človek prechádza týmto časom s blahodarným pocitom slobody a sebestačnej radostnosti, ako cez neviditeľný pancier chránený proti vonkajšiemu svetu a jeho dobiedzavosti a banálnosti.

  3. Akoby sa človek z návalu a nárazov masy ľudí zachránil na úplne prázdny vŕšok a teraz oddychujúc sa môže obzerať za ním zostatú tlačenicu.

  4. Keď človek takýmto spôsobom od svojich blížnych a všetkých vecí odstúpi, bude jeho zdržanlivosť (odstup) a tiež jeho postoj voči nim slobodnejší a priateľskejší, lebo celé previazanie s nimi, prostredníctvom zasahovania, obrany (odmietania), želaní a strachu, ktoré z egocentrizmu vyplývajú, bude uvoľnené a rozpustené.

  5. Čisté pozorovanie učí tým tiež upokojeniu – odstúpeniu od svet budujúceho (dobývajúceho) a tým utrpenie tvoriaceho konania.

  6. Čisté pozorovanie cvičí v zanechaní a odvykaní od chytania, zasahovania a uchopenia všetkých vecí a významov, ktoré sú nelogické a zničujúce.

  1. Čisté pozorovanie je priamy prístup k poznaniu skutočnosti, ktorá človeku prináša definitívne jasný – správny pohľad, a presne tam leží hlavná hodnota meditácie a najvyššia forma jej funkcie oslobodzujúcej materiálne vedomie.

  1. Jasný (správny) pohľad je priamy a hlboko vnikajúci náhľad do troch znakov všetkého života – bytia, a to do jeho pominuteľnosti, bolestnosti (útrpnosti) a ego-zbavenosti (bezegovosti) a látky-zbavenosti (bezlátkovosti).

  2. Ale jasný pohľad existuje nielen v pojmovo-abstraktnom poznatku tejto pravdy alebo jej čisto intelektuálnom uznaní, ktoré pre osobný životný postoj zostáva nezáväzné, ale je to skôr vedomosť skúsenosti – empirická znalosť pravdy, ktorá je získaná cez jasnú a zreteľnú pozorovaciu konfrontáciu s vlastnými fyzickými a psychickými javmi.

  3. Preto patrí k účinným a človeka pretvárajúcim vedomostiam.

  4. To znamená, že kto niečo skutočne vie a skutočne podľa toho koná, ten to vie skutočne dokonale, kto ale niečo vie a nekoná podľa toho, vie to len nedostatočne.

  1. Čo cez meditačný jasný pohľad dospeje k zrelosti, cez konfrontáciu so skutočnosťou, sa označuje ako jasný vhľad – hľadisko.

  2. Ale jediná možnosť ako dosiahnuť jasný výhľad – vhľad je čisté pozorovanie a čistá pozornosť vôbec.

  3. Už len príležitostné použitie v každodennom živote, keď je vždy na to (taká) možnosť, prináša oslobodzujúci a uvoľňujúci účinok na myšlienkový svet, vedomie a podvedomie a tým prirodzene na psychiku, čím opäť budú poskytnuté lepšie vnútorné a vonkajšie podmienky pre ďalšiu meditačnú činnosť.

  1. K povahe jasného – správneho pohľadu patrí spoznávať veci a významy vnútorného a vonkajšieho sveta ako neosobné procesy, ako “čisté javy”, aby v takomto poznaní boli oslobodené od všetkého zaslepenia – obloženia (zaclonenia), od vášne (túžby), nenávisti a chtivosti a všetkých podobných alebo príbuzných neduhov.

  2. V určitej miere a v obmedzenej dobe sa objavujú človeku tieto poznania už v počiatočných čistých pozorovaniach, čím nastáva pozvoľná aklimatizácia, podvedomia a psychiky na “vyššiu atmosféru” poznania jasného pohľadu, jemne odstupňovaná, aby nenastalo nijaké preťaženie a vývoj neutrpel nijakú ujmu.

  1. Človeku vlastný nastávajúci odstup od všetkých vecí a od seba samého prostredníctvom čistého pozorovania, ukazuje vo svojej vlastnej skúsenosti možnosť a šťastie úplného odtrhnutia od všetkého zaťažujúceho.

  2. So všetkou zreteľnosťou sa ukáže, že počiatočné len občasné “šliapnutie stranou” zo sveta trápenia a nešťastia vedie k úplnému “vyjdeniu von” do sveta mieru a harmónie, ktoré ako nejasné tušenie a predtucha najvyššej slobody v človeku tlie.

  1. Človeku môže byť tento najvyšší cieľ ešte veľmi vzdialený, predsa prostredníctvom vnútornej skúsenosti, cez svoje čisté pozorovanie mu to odrazu nebude úplne cudzie, ale naraz akosi dôverné a utišujúce.

  2. Začína meditačne cvičiacemu nastávať určitá forma dôvernej znalosti, čím to v ňom vzbudí pozitívnu príťažlivú silu, ktorá by sa nemohla rozvíjať, keby sa jednalo o niečo čisto abstraktné, čomu nič vo vlastnej skúsenosti nezodpovedá.

Neoficiálny preklad z knihy Einführung in die Meditation od Eduarda Alberta Meiera https://shop.figu.org/b%C3%BCcher/einf%C3%BChrung-in-die-meditation

Pridaj komentár